Európska únia v roku 2023 schválila pravidlá, podľa ktorých majú nové osobné autá a dodávky od roku 2035 dosahovať nulové výfukové emisie CO₂. Dnes sa však pripravuje ich úprava. Čo vlastne znamená 100-percentné zníženie flotilového emisného cieľa CO₂, aké dôsledky má pre automobilky a motoristov a kto môže o zmene rozhodnúť? AutoOlymp navštívil v Bruseli tri kľúčové európske inštitúcie. Práve príbeh emisných pravidiel ukazuje, ako v EÚ vznikajú zákony.

 

Europska komisia vonku

 

V roku 2023 dostali automobilky jasný signál: od roku 2035 majú nové osobné autá a ľahké úžitkové vozidlá v Európskej únii dosahovať nulové emisie CO₂ na výfuku. Koncom roka 2025 však Európska komisia predstavila návrh, ktorý by pôvodné pravidlo upravil.

Ako je možné, že sa už schválená legislatíva znovu otvára? Odpoveď sa skrýva v samotnom fungovaní Európskej únie.

Počas novembrovej pracovnej návštevy Bruselu, ktorá sa uskutočnila na pozvanie Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, sme navštívili Európsku komisiu, Radu Európskej únie aj Európsky parlament. Každá z týchto inštitúcií má pri tvorbe európskych zákonov vlastnú úlohu. Ich spoluprácu si môžeme najlepšie vysvetliť práve na pravidlách, ktoré ovplyvnia budúcu ponuku automobilov.

Prečo Európa sprísňuje emisie CO₂ automobilov?

Za emisnými pravidlami stojí snaha reagovať na globálne otepľovanie. Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) ľudská činnosť, predovšetkým vypúšťanie skleníkových plynov, jednoznačne spôsobuje otepľovanie planéty. Jeho dôsledky už dnes ovplyvňujú prírodu, zdravie ľudí aj hospodárstvo.

Znižovanie emisií skleníkových plynov sa pritom netýka iba osobných áut a dodávok, ale celého hospodárstva – od energetiky a priemyslu cez nákladnú a lodnú dopravu až po poľnohospodárstvo a budovy.

Doprava je jedným z odvetví, v ktorých sa EÚ snaží emisie CO₂ postupne znižovať. Podľa Európskej komisie sa priemerné homologizované emisie CO₂ nových osobných áut v Európe medzi rokmi 2019 a 2024 znížili o 28 %, najmä vďaka rastúcemu podielu elektromobilov.

Zároveň však Európa potrebuje zachovať dostupnú mobilitu, konkurencieschopnosť výrobcov a pracovné miesta. Práve hľadanie riešení, ktoré dokážu tieto priority zosúladiť, je súčasťou európskej automobilovej politiky.

 

Berlaymont

 

Čo sú flotilové emisie CO₂? Predstavme si automobilku s desiatimi autami

Európske pravidlá nehovoria jednoducho o tom, koľko CO₂ môže vypustiť jeden konkrétny model. Posudzujú predovšetkým priemerné emisie CO₂ nových vozidiel jednotlivých výrobcov.

Tento súbor áut sa označuje ako flotila. Nejde teda o autá zaparkované pred fabrikou, ale o nové vozidlá výrobcu registrované v EÚ počas sledovaného obdobia.

Predstavme si automobilku, ktorá za rok predá desať vozidiel:

Vozidlá Počet Emisie CO₂
Benzínové autá 5 120 g/km
Elektromobily 5 0 g/km
Priemer celej flotily 10 60 g/km

Hoci polovica áut vypúšťa 120 gramov CO₂ na kilometer, celkový priemer automobilky je iba 60 g/km. Elektromobily totiž majú nulové emisie CO₂ na výfuku.

Takto zjednodušene fungujú flotilové emisné ciele CO₂. Výrobca môže predávať rôzne druhy pohonu, ale musí dodržať stanovený priemer. Skutočný výpočet zohľadňuje aj ďalšie pravidlá a osobitné ciele jednotlivých výrobcov.

Ak automobilka svoj emisný limit prekročí, hrozí jej poplatok 95 eur za každý gram CO₂ na kilometer nad limit, vynásobený počtom nových registrovaných vozidiel. Pri veľkých objemoch predaja tak môže ísť o významné sumy.

Dôležité je aj to, čo sa do flotilových emisií CO₂ počíta.

Ide o takzvané emisie na výfuku, teda množstvo CO₂, ktoré vozidlo vypúšťa pri prevádzke podľa homologizačného merania. Do tohto výpočtu sa nezapočítavajú emisie vznikajúce pri výrobe auta, motora, prevodovky a batérie, pri výrobe elektriny ani pri ťažbe, preprave a spracovaní ropy, následnej distribúcii palív či výrobe, preprave a likvidácii motorového oleja.

Tieto emisie pritom existujú a sú dôležité pri hodnotení celého životného cyklu vozidla. To je však odlišný spôsob posudzovania než flotilové emisné normy CO₂.

Netreba si ich zamieňať ani s normou Euro 7, ktorá upravuje predovšetkým znečisťujúce látky a častice vznikajúce pri prevádzke vozidiel vrátane opotrebovania bŕzd a pneumatík.

 

Rada Europy

 

Znamená rok 2035 koniec spaľovacích áut?

Schválené nariadenie stanovuje, že od roku 2035 má flotilový cieľ nových osobných automobilov a dodávok dosiahnuť 0 g CO₂/km, čo predstavuje 100-percentné zníženie oproti referenčnému flotilovému cieľu z roku 2021.

Ak má byť priemer nulový, bežné nové benzínové, naftové ani hybridné autá s kladnými výfukovými emisiami CO₂ doň nezapadajú. Preto sa o pravidle často hovorí ako o faktickom konci predaja nových spaľovacích áut. Legislatíva však obsahuje aj osobitné výnimky pre niektorých malých výrobcov.

Neznamená to zákaz spaľovacích motorov ako takých ani zákaz používania existujúcich áut.

Majitelia benzínových a naftových vozidiel ich budú môcť naďalej prevádzkovať. Rovnako zostane možný predaj a nákup jazdených áut so spaľovacím motorom.

Pravidlá sa teda týkajú predovšetkým toho, aké nové automobily môžu výrobcovia uvádzať na európsky trh.

Obdobie Osobné autá Dodávky
2030 – 2034 −55 % emisií CO₂ −50 % emisií CO₂
Od roku 2035 −100 % emisií CO₂ −100 % emisií CO₂

Percentá predstavujú požadované zníženie flotilových emisných cieľov CO₂ oproti referenčným cieľom z roku 2021 podľa platného nariadenia.

Dnes sa však už rokuje o zmene týchto pravidiel. A tu sa dostávame k otázke, kto má v Európskej únii právo takéto rozhodnutie prijať.

Kto rozhoduje o európskych zákonoch? Komisia, Parlament a Rada EÚ

Predstava, že Európska komisia jednoducho rozhodne a všetky členské štáty musia jej rozhodnutie prijať, je pri tomto type legislatívy nesprávna.

Na prijímaní zákona sa podieľajú tri inštitúcie s odlišnými úlohami.

Európska komisia pripravuje návrh. Posudzuje dôsledky navrhovaného opatrenia, konzultuje odborníkov a zainteresované strany a následne predkladá legislatívny text.

Európsky parlament zastupuje občanov EÚ. Poslanci návrh posudzujú, pripravujú pozmeňujúce návrhy a rozhodujú o jeho podobe. Veľká časť odbornej práce prebieha v parlamentných výboroch.

Rada Európskej únie zastupuje vlády členských štátov. Pri rokovaniach sa tak uplatňujú aj postoje Slovenska a ďalších 26 krajín.

Práca Rady sa pritom nezačína až stretnutím ministrov. Najskôr o návrhoch rokujú odborníci jednotlivých štátov, potom sa nimi zaoberá COREPER – výbor stálych predstaviteľov členských krajín pri EÚ.

Musí však s každým zákonom súhlasiť všetkých 27 krajín?

Nie. Pri riadnom legislatívnom postupe sa v Rade spravidla rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Na schválenie návrhu je potrebný súhlas najmenej 15 z 27 štátov, ktoré zároveň zastupujú aspoň 65 % obyvateľov EÚ.

To však neznamená, že sa pri prvom nesúhlase automaticky hlasuje. Členské krajiny sa usilujú o čo najširšiu dohodu, preto sa návrhy opakovane prerokúvajú a upravujú.

Ak sa postoje Parlamentu a Rady líšia, môžu sa ich zástupcovia spolu s Komisiou stretnúť na takzvanom trialógu. Ide o rokovanie, ktorého cieľom je nájsť spoločné znenie predpisu.

Výsledný zákon musí schváliť Parlament aj Rada v rovnakom znení. Komisia teda zákon navrhuje, ale sama ho neprijíma.

Hľadanie dohody môže trvať aj niekoľko rokov. V prípade pôvodných emisných pravidiel CO₂ pre rok 2035 uplynuli od prvého návrhu Komisie po prijatie nariadenia takmer dva roky.

 

Europsky parlament

 

Ako vzniklo pravidlo pre rok 2035 a prečo sa dnes prehodnocuje?

Celý postup dobre ukazuje história emisných pravidiel CO₂ pre osobné autá a dodávky.

Dátum Udalosť
14. júl 2021 Komisia predstavila návrh v balíku Fit for 55.
27. október 2022 Parlament a Rada dosiahli predbežnú politickú dohodu.
14. február 2023 Parlament schválil dohodnuté pravidlá.
28. marec 2023 Rada EÚ predpis formálne prijala.
Apríl 2023 Nariadenie bolo 19. apríla podpísané a 25. apríla zverejnené.
16. december 2025 Komisia predstavila návrh na úpravu pravidiel.
4. november 2026 Parlamentný výbor ENVI podporil ďalšie zmeny návrhu.

Už pôvodné nariadenie počítalo s preskúmaním dosiahnutého pokroku. Technológie, trh aj podmienky výroby sa totiž vyvíjajú a automobilky potrebujú vedieť, podľa akých pravidiel majú plánovať svoje investície.

V decembri 2025 preto Komisia navrhla, aby sa od roku 2035 požadované zníženie výfukových emisií CO₂ oproti referenčnému cieľu z roku 2021 upravilo zo 100 na 90 %. Zostávajúce emisie by sa podľa návrhu kompenzovali prostredníctvom osobitných mechanizmov súvisiacich napríklad s využívaním nízkouhlíkovej ocele či udržateľných obnoviteľných palív.

Návrh by automobilkám poskytol väčšiu flexibilitu a za určitých podmienok umožnil pokračovať aj v predaji niektorých nových vozidiel so spaľovacími motormi.

Revízia emisných cieľov CO₂ však nie je jediným pripravovaným opatrením. Európska komisia súčasne predstavila program podpory európskeho batériového priemyslu v hodnote 1,8 miliardy eur, opatrenia na podporu dostupnejších malých elektromobilov a zjednodušenie administratívy automobiliek.

Cieľom širšieho balíka je spojiť znižovanie emisií CO₂ s posilnením konkurencieschopnosti európskych automobiliek, ich dodávateľov a zachovaním pracovných miest. Význam týchto rozhodnutí podčiarkuje aj skutočnosť, že podľa Európskej komisie automobilový priemysel v EÚ priamo či nepriamo zamestnáva 13 miliónov ľudí.

Parlamentný výbor ENVI následne 4. novembra 2026 podporil kompromis, ktorý pri nových osobných automobiloch počíta s 87,5-percentným znížením flotilového emisného cieľa CO₂ oproti referenčnému cieľu z roku 2021 a s ďalšími mechanizmami flexibility.

Pozor však na jedno dôležité rozlíšenie: ani návrh Komisie znížiť flotilový emisný cieľ CO₂ o 90 %, ani pozícia parlamentného výboru so znížením o 87,5 % ešte nie sú schváleným zákonom. Tieto percentá navyše nevyjadrujú priamo podiel spaľovacích áut, ktoré by výrobcovia smeli predávať.

K 15. novembru 2026 teda stále platí pôvodné pravidlo, podľa ktorého sa má od roku 2035 flotilový emisný cieľ CO₂ nových osobných áut a dodávok znížiť o 100 % na 0 g CO₂/km.

O prípadnej zmene musí rozhodnúť Európsky parlament a Rada EÚ. Parlamentné plénum má o návrhu rokovať v decembri 2026, následne bude potrebné dosiahnuť konečnú legislatívnu dohodu.

 

Europarlament

 

Prečo sú tieto rozhodnutia dôležité pre Slovensko?

Pre Slovensko má budúcnosť európskeho automobilového priemyslu mimoriadny význam.

Podľa predbežných údajov Zväzu automobilového priemyslu SR sa u nás v roku 2025 vyrobilo 1,07 milióna automobilov. Celý sektor vrátane dodávateľov pritom priamo či nepriamo zabezpečuje prácu pre viac než 256-tisíc ľudí.

Aj preto nie je rozhodovanie o automobilovej legislatíve pre Slovensko vzdialenou témou. Európske pravidlá ovplyvňujú, aké automobily budú výrobcovia vyvíjať, koľko budú investovať do nových technológií a aké vozidlá sa napokon dostanú do predaja.

Samozrejme, výslednú ponuku automobilov určujú aj ďalšie faktory – cena technológií, nabíjacia infraštruktúra, dostupnosť energií, konkurencia a záujem zákazníkov.

Príbeh emisných pravidiel CO₂ zároveň ukazuje, že európske zákony nevznikajú rozhodnutím jednej inštitúcie. Komisia pripravuje návrhy, Parlament zastupuje občanov a v Rade sa na rozhodovaní podieľajú vlády členských štátov vrátane Slovenska.

Dohoda 27 krajín s rozdielnou ekonomikou, priemyslom a prioritami si vyžaduje čas, rokovania a kompromisy. A ani prijatím zákona sa celý proces nemusí definitívne skončiť. Ak sa zmenia okolnosti, legislatívu možno opätovne otvoriť.

Základná výzva pritom zostáva rovnaká: Európa hľadá spôsob, ako znižovať vplyv dopravy na globálne otepľovanie a zároveň vytvárať podmienky pre fungujúci a konkurencieschopný automobilový priemysel.

Ako sa dajú spojiť klimatické ciele, rozvoj batériových technológií, konkurencieschopnosť a zachovanie pracovných miest? Práve tomu sa budeme venovať v ďalšom článku série AutoOlymp priamo v Bruseli.