Na Slovensku sa za tri mesiace cena nafty zvýšila z približne 1,49 na 1,95 eura za liter, teda o 30,9 %, pričom benzín zdražel zhruba z 1,67 na 1,85 eura. Výrazný rast zaznamenali aj Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Ukrajina a Čína, zatiaľ čo v Japonsku sa ceny benzínu aj nafty takmer nezmenili.
Rast cien nemožno pripísať iba Európskej únii. Koncom septembra sa ropa Brent pohybovala približne pri hranici 100 dolárov za barel a trh reagoval na geopolitické riziká aj neistotu pri dodávkach. Európska komisia v septembri upozornila, že zásobovanie EÚ je stabilné, no trh s naftou a leteckým palivom zostáva napätý a rafinérie pracujú takmer na maxime kapacity. Rusko zároveň predĺžilo zákaz vývozu nafty do konca októbra.
EÚ však dlhodobo nastavuje pravidlá smerujúce k obmedzeniu fosílnych palív v doprave. Pre nové osobné autá platí od roku 2035 cieľ 0 gramov CO₂ na kilometer, hoci Komisia v automobilovom balíku z roku 2025 navrhla väčšiu technologickú flexibilitu. Systém ETS2 má od roku 2028 zaviesť povinnosť nakupovať emisné povolenky pre dodávateľov palív. Nejde o dôkaz, že EÚ teraz zámerne zdražuje palivá, ale o súčasť politiky, ktorá má fosílnu dopravu postupne robiť menej atraktívnou.
Téme rastu cien palív a európskej politiky v doprave sa podrobnejšie v článku venuje portál Autoviny.sk.
Celý článok nájdete tu:
Platíme za drahé palivo kvôli rope, alebo nás EÚ tlačí do elektromobilov? - AUTOVINY.sk
Nafta na Slovensku vzrástla za tri mesiace o viac než 30 %, zatiaľ čo v Japonsku sa ceny paliva pohli minimálne. Čo za to môže?
