Zhrnutie predstavenia knihy Martina Vaculíka Do nebe pojedeme trabantem
Martin Vaculík pôvodne nechcel písať autobiografiu, no napokon spojil osobné spomienky s autami, ktoré formovali jeho pohľad na motorizmus. Kniha Do nebe pojedeme trabantem nestojí na úplnom životopise, ale na ôsmich automobilových kapitolách rozdelených približne po dvadsiatich stranách. Od Trabantu z detstva cez Škodu Favorit až po BMW i3 ukazuje, prečo sa vzťah k autu nemusí kryť s jeho objektívnym hodnotením.
Kniha o ôsmich formujúcich automobiloch
Knižná prvotina Martina Vaculíka Do nebe pojedeme trabantem má 200 strán a prináša osem príbehov áut, ktoré autorovi výrazne vstúpili do života. Nejde o klasický katalóg ani o technickú encyklopédiu. Každé auto otvára zároveň rodinnú spomienku, dobový kontext alebo neskoršiu konfrontáciu detského dojmu s dospelou motoristickou skúsenosťou.
Kniha bola v čase predstavenia dostupná v predpredaji na Ikiosku za 369 Kč. Po uvedení do voľného predaja má stáť 399 Kč. Názov odkazuje na Trabant, ktorým rodina jazdila za starými rodičmi na juh Slovenska.
Trabant 601 ako najsilnejšia spomienka z detstva
Prvou automobilovou kapitolou je Trabant 601 kombi, ktorý rodina používala od roku 1982 do roku 1991. Rodičia naň dostali 40 000 Kč od starých rodičov z matkinej strany a auto bolo preto spojené aj s predstavou ťažko zarobených peňazí.
Práve cesty Trabantom do oblasti pri Lučenci patria medzi autorove najsilnejšie detské zážitky. Trabant pre neho zostal najmilším autom, hoci ho nepovažuje za najlepšie. V knihe sa venuje aj jeho technike, najmä dvojtaktnému motoru, ktorý môže pôsobiť jednoducho, no konštrukčne ho hodnotí ako prepracované riešenie.
K pôvodným detským spomienkam pridáva aj neskoršie skúsenosti z rokov, keď sa k Trabantu vrátil ako motoristický novinár. Porovnáva tak fascináciu z detstva s tým, ako auto vnímal po ďalších desaťročiach jazdenia.
Renault 21 Nevada a prvý zážitok z tichej rýchlosti
Renault 21 Nevada 2.1 Turbo Diesel sa do rodinnej histórie zapísal pri návšteve strýka z Francúzska začiatkom roku 1990. Oproti Trabantu a Škode 120 znamenalo toto kombi pre mladého autora úplne inú predstavu o aute: s rastúcou rýchlosťou nepôsobilo hlučnejšie a nervóznejšie, ale naopak pokojnejšie.
Turbo naftový motor mal 65 kW a necelých 190 Nm. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládalo auto za 11,8 sekundy a maximálna rýchlosť mala dosahovať približne 177 km/h. Parametre dnes pôsobia skromne, v dobovom rodinnom porovnaní však Renault predstavoval mimoriadne rýchle, stabilné a tiché auto.
Po rokoch sa pohľad na Renault 21 zmenil. Autor pripomína koróziu, problémy s elektrickou inštaláciou aj ďalšie poruchy starších kusov. Neskoršia jazda v zachovalom exemplári mu však potvrdila, že pôvodný detský dojem z komfortu nebol úplne mylný.
Škoda Favorit ako príklad jednoduchej a správnej konštrukcie
Škoda Favorit 135 L z roku 1991 bola autom autorovho starého otca. Spomína na samotné prevzatie v Mladej Boleslavi, na strešné okno dodatočne vyrezávané mimo výrobnej linky aj na zvláštnu atmosféru predaja na začiatku deväťdesiatych rokov.
Pri odovzdávaní nový majiteľ dostal varovanie pred problémami s automatickým sýtičom a bezkontaktným zapaľovaním. Napriek týmto obavám auto rodinu nesklamalo a až do krádeže v roku 1996 fungovalo bez vážnych problémov. Vtedy malo najazdených približne 80 000 kilometrov.
Favorit autor časom začal oceňovať viac než v období, keď ho vnímal len ako hlučné a biedne vybavené auto. Vyzdvihuje servisnú prístupnosť po otvorení kapoty, plastovú palivovú nádrž aj základnú geometriu podvozka. Považuje ho za ukážku jednoduchej, dobre navrhnutej konštrukcie.
Škoda 120 ako symbol technického kompromisu
Celkom opačný vzťah má k rodinnej Škode 120 L z roku 1985. Auto rodina dostala po tom, čo si starý otec kúpil Favorit, no už začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobilo v porovnaní s dovážanými západnými jazdenkami zastaralo.
Kritika smeruje k hlučnosti, komplikovanosti a zastaranej technike. Autor pripomína aj problémy rodinného kusu s prehrievaním motora, ktoré napokon súviseli s prasknutou hlavou a opotrebovanými valcami. Nasledovala kompletná generálna oprava motora.
Škoda 120 mu zároveň dlhodobo komplikovala prácu motoristického novinára množstvom verzií a priebežných modelových zmien, ktoré podľa neho často nemali jasnú logiku. Napriek tomu uznáva, že šikovný majiteľ dokázal úpravami vytvoriť z tejto techniky podstatne schopnejšie auto.
Mercedes-Benz 124, Škoda Fabia a Tatra 603
Výrazné miesto má v knihe Mercedes-Benz 124, ktorý autor vlastnil od roku 2006 do roku 2024 a najazdil s ním viac než 300 000 kilometrov. Konkrétne išlo o Mercedes 200 E z roku 1990 s výkonom 90 kW v talianskom vyhotovení bez katalyzátora. Mercedes 124 označuje za najlepšie auto na svete, pretože podľa neho spája modernú konštrukciu so staronemeckou kvalitou.
Spomína jeho aerodynamiku s hodnotou súčiniteľa odporu vzduchu 0,28, stabilitu aj schopnosť jazdiť po nemeckej diaľnici rýchlosťou 200 km/h. Súčasne kriticky opisuje prostredie okolo klasických Mercedesov, najmä prikrášľovanie pôvodu áut a necitlivé prestavby starších kusov na neskoršie vyhotovenie triedy E.
Škoda Fabia prvej generácie zase predstavuje začiatok jeho novinárskej kariéry. Fascinovala ho šírkou techniky a výbavy, ktorú do nej Škoda dokázala ponúknuť. Spomína aj Fabiu kombi s dvojlitrovým motorom 85 kW a 170 Nm, koženým interiérom, navigáciou, parkovacími senzormi či dažďovým senzorom.
Pri Tatre 603 sa opisuje zásadná zmena názoru. Pôvodne jej vyčítal malý 2,5-litrový osemvalec a koncepciu zadnej nápravy. Po neskoršej jazde však ocenil presnosť riadenia, pohodlie a osobitosť auta. Tatra 603 ho presvedčila, že prvotný skeptický pohľad nebol správny.
BMW i3 a zmena pohľadu na elektromobilitu
Posledným z ôsmich áut je BMW i3 vo verzii REx s pomocným dvojvalcovým motorom s objemom 650 cm³. Autor na tomto modeli vysvetľuje, prečo prehodnotil vlastný postoj k elektromobilite. Spočiatku považoval rýchle starnutie batérií za všeobecný problém elektrických áut, neskôr však rozlíšil konkrétne technické riešenia jednotlivých modelov.
Pri BMW i3 vyzdvihuje aktívne chladenie batérie, ktoré využíva médium klimatizácie, aj dôsledné párovanie článkov pri výrobe. Podľa jeho skúseností batérie prvých kusov z roku 2013 stále fungujú, ak ich nepostihne mimoriadna porucha.
BMW i3 hodnotí ako odvážne a nezvyčajne konštruované auto. Karbónová kabína je spojená s hliníkovým podvozkovým rámom a hmotnosť základných verzií sa podarilo stlačiť na 1 295 kg. Oceňuje aj vzdialený prístup cez aplikáciu a možnosť diaľkovej diagnostiky.
Zhrnutie
Do nebe pojedeme trabantem je automobilová autobiografia vystavaná na autách, nie na chronologickom životopise. Každý z ôsmich modelov nesie konkrétnu spomienku, technickú úvahu alebo neskoršie prehodnotenie dávneho názoru.
Najdôležitejšou líniou knihy je ochota pozerať sa na autá aj na vlastné presvedčenia s odstupom. Trabant zostáva najmilším autom, Mercedes-Benz 124 najlepším a BMW i3 symbolom zmeny pohľadu na techniku, ktorej autor spočiatku nedôveroval.
