Rozhovor s Markom Bednářom, motoristickým novinárom a redaktorom Auto.cz
Marek Bednář sa k motoristickej žurnalistike dostal počas štúdia v Krakove, keď sledoval Top Gear a hľadal smer, ktorým sa vydať. Začínal vlastnými textami o autách, ktoré zverejňoval na fórach a sociálnych sieťach, neskôr pôsobil v Autofóre, na Novinkách a napokon v Auto.cz. Rozhovor sa netočí len okolo jeho profesijnej cesty, ale aj okolo netradičných vlastných áut, práce na nich a skúseností s nákladnými vozidlami.
Od Top Gearu k motoristickej žurnalistike
Marek Bednář opisuje, že prvý impulz prišiel počas Erasmu v Krakove. Pri sledovaní relácie Top Gear, v ktorej Jeremy Clarkson, Richard Hammond a James May robili automobilový obsah pre televíziu, si uvedomil, že by podobná práca mohla byť jeho cestou.
K motoristickým médiám sa dostával postupne. Študoval žurnalistiku, získal vodičské oprávnenie na nákladné vozidlá a písal texty o autách, ktoré si skúšal požičať zo showroomov. Svoje články následne publikoval na internetových fórach a Facebooku. Práve odtiaľ prišla ponuka písať pre Autofórum.
V Autofóre strávil približne štyri a pol roka. Keď tam nastupoval okolo roku 2013, web podľa jeho slov pripravoval dlhé a detailné testy áut a venoval sa technike. Postupne sa však obsah posúval viac smerom ku článkom orientovaným na vysokú čítanosť. Po odchode pracoval približne šesť rokov na Novinkách a neskôr ho oslovil Petr Benzl z Auto.cz.
Predokolky, Renault Sport a Honda Integra Type R
V pracovnej skupine automobilových nadšencov získal Marek Bednář prezývku milovník predokoliek. Sám však tvrdí, že nejde o presný opis jeho vzťahu k tejto koncepcii. Predokolky vníma predovšetkým ako praktické a rozšírené riešenie, ktoré prináša nižšiu hmotnosť a dobré využitie vnútorného priestoru vzhľadom na vonkajšie rozmery.
Za auto, ktoré by dokázalo presvedčiť aj výrazného priaznivca klasickej koncepcie, označuje Hondu Integra Type R. Spomína tiež športové Renaulty, konkrétne Clio RS a Mégane RS s prednou nápravou s oddelenou tehlicou. Ich schopnosť držať stopu považuje za mimoriadnu napriek tomu, že základom týchto áut je predný pohon.
V rozhovore zaznela aj zmienka o elektrickom modeli Alpine A390. Marek Bednář s ním v čase rozhovoru ešte nejazdil, no skúsenosť má s Alpine A290, ktorá ho bavila. Na A390 je zvedavý.
Chrysler LeBaron: kabriolet s mäkkou karosériou
Jedným z áut Marka Bednáře je Chrysler LeBaron, ktorý kúpil v roku 2015 už ako motoristický novinár. Išlo o kabriolet so šesťvalcovým motorom umiestneným pred prednou nápravou. Veľká kapota podľa neho uľahčuje prístup k motoru aj prevodovke, pretože v motorovom priestore je veľa miesta.
Slabinou auta je torzná tuhosť karosérie. Po odstránení strechy sa konštrukcia výrazne poddala a medzi palubnou doskou a dverami vznikajú veľké pohyblivé medzery. V rozhovore sa rieši aj to, že podobné problémy s tuhosťou mali v minulosti aj niektoré ďalšie kabriolety odvodené od bežných cestovných vozidiel.
LeBaron má elektronicky riadený motor, elektronicky riadenú prevodovku, klimatizáciu aj vyhrievané elektrické zrkadlá. Konkrétne auto však nemá ABS ani airbagy, hoci tieto prvky boli dostupné za príplatok. V čase rozhovoru nefungovala klimatizácia a elektrické nastavenie bedrovej opierky, ostatné základné funkcie auta boli prevádzkyschopné.
Debata sa dotkla aj klimatizácie v kabriolete. Marek Bednář ju nepovažuje za nevyhnutnú, ale oceňuje ju pri státí v kolóne počas horúčav. Martin Vaculík naopak argumentuje, že práve v kabriolete je klimatizácia veľmi dôležitá, pretože pri otvorenej streche posádku páli slnko a pod zatvorenou tmavou plátennou strechou sa rýchlo hromadí teplo.
Renault Scénic RX4 a opravy vlastnými silami
Ďalším autom v garáži Marka Bednáře je Renault Scénic RX4 s pohonom všetkých kolies a atmosférickým benzínovým dvojlitrom F4R. Tento motor označuje za veľmi dobrý, no pri jeho aute sa objavil problém s rozvodmi po poškodení drážkového remeňa.
Rozvodový kryt pri kľukovom hriadeli nezakrýva rozvody úplne. Ak sa drážkový remeň poškodí, jeho časť sa môže dostať pod rozvody a spôsobiť preskočenie rozvodového remeňa. Marek Bednář vedel, že drážkový remeň treba vymeniť, opravu však odkladal. K poruche došlo cestou na Jeep Weekend.
Druhý drahší problém vznikol pre spínaciu skrinku, ktorá sa nevracala do správnej polohy. Pri jazde na technickej kontrole následne štartér zostal v zábere, prehrial sa a poškodil časť elektrickej inštalácie. Pohon všetkých kolies však funguje, rovnako ako automatická klimatizácia a prevodovka. Nefunkčné zostáva vyhrievanie sedadiel.
RX4 má podľa skúsenosti majiteľa príliš dlhé prevody vzhľadom na použité kolesá. Prvý stupeň je ťažký a tretí rýchlostný stupeň prichádza až približne pri 50 km/h. Do reálneho terénu by sa podľa neho hodil ešte jeden veľmi krátky prevod pod jednotkou.
Nákladné vozidlá a kamerové zrkadlá
Marek Bednář má vodičské oprávnenie aj na nákladné vozidlá a venuje sa ich testovaniu. V autoškole jazdil s vozidlom Volvo FL s manuálnou prevodovkou. Staršie nákladné vozidlo, pri ktorom by bolo potrebné manuálne vyrovnávať otáčky pri radení, zatiaľ neskúšal, no tento princíp si precvičuje aj v osobných autách s manuálnou prevodovkou.
Za najzaujímavejšie nákladné vozidlá považuje Volvá a Scanie, hoci upozorňuje, že takú odpoveď uvádza veľa ľudí. Pri vozidlách MAN ho zaujali najmä kamerové systémy namiesto spätných zrkadiel. Displeje dokážu ukázať predné rohy kabíny, čo pomáha v stiesnenom priestore.
Pri jazde po diaľnici zobrazuje systém prevažne vzdialenejší pohľad dozadu a konvexné časti obrazu sú len v užších pruhoch. Pri nízkej rýchlosti sa obraz zodpovedajúci širokouhlému zrkadlu výrazne zväčší. V ostrej zákrute sa pohľad posunie tak, aby vodič videl koniec návesu. Cúvanie s takýmto systémom považuje za zvládnuteľné.
Zdôrazňuje však, že si nestihol vytvoriť silný návyk na klasické zrkadlá nákladných áut. Preto mohol kamerový systém prijať ľahšie než vodič, ktorý jazdí s kamiónom dlhé roky. Pri osobných autách s prívesom naopak môžu byť kamerové zrkadlá menej praktické, pretože obraz nereaguje na pohyb hlavy vodiča.
Elektrické nákladné vozidlá v prevádzke
Nákladné vozidlá podľa Marka Bednáře nedáva veľký zmysel skúšať prázdne, preto jazdí pri prezentáciách s naloženými súpravami. Elektrické kamióny hodnotí veľmi pozitívne najmä pre plynulosť jazdy a spôsob spomaľovania rekuperáciou.
Klasické nákladné vozidlá často používajú robotizované manuálne prevodovky s mnohými stupňami a samotná zmena prevodu môže trvať dlhšie. Elektrické nákladné autá tiež môžu mať prevodovku. Pri starších riešeniach bolo citeľné preradenie dvojstupňovej prevodovky približne pri 37 km/h. Novšie riešenia dokážu radenie zvládnuť tak, že sa ťah nepreruší úplne, hoci pri plnom výkone do kopca je slabý pokles citeľný.
Pri rôznych elektrických nákladných vozidlách zaznamenal spotrebu od 109 do 140 kWh na 100 kilometrov. Spomína, že dnešné vozidlá môžu mať batérie s kapacitou 600 až 700 kWh a reálny dojazd 500 kilometrov. Veľká batéria však zvyšuje hmotnosť vozidla približne o tri až štyri tony oproti naftovému ťahaču 4×2, ktorý váži okolo 7,5 tony.
Pri najväčších batériových verziách sa preto častejšie objavuje usporiadanie so zadnými dvoma nápravami. Európska únia pri efektívnejších súpravách umožňuje vyššiu celkovú hmotnosť, no obmedzenia zaťaženia jednotlivých náprav zostávajú dôležité pre ochranu ciest.
Budúcnosť v motoristických médiách
Ideálnu budúcnosť vidí Marek Bednář jednoducho: aj o štyridsať rokov by rád robil rovnakú prácu ako dnes. Zároveň pripúšťa, že jeho vzťah k autám môžu ovplyvniť narastajúce legislatívne požiadavky, najmä v oblasti asistenčných systémov.
Nad realistickým vývojom motoristickej žurnalistiky sa podľa vlastných slov radšej príliš nezamýšľa. Vo voľnom čase sa ďalej venuje autám, pracuje na nich, jazdí s nimi a popri tom rieši aj bežné činnosti na chalupe. Spoločným menovateľom zostávajú motory a kolesá.
