Jemné pozdĺžne ryhy na betónových úsekoch slovenských diaľnic nie sú známkou poškodenia, ale zámernou úpravou povrchu proti akvaplaningu. Vidieť ich možno napríklad na D2 pri Bratislave, pričom pod kolesami niektorých áut vytvárajú typické jemné hučanie, ktoré sa na bežnom asfalte neobjavuje.
Čerstvý cementobetón má po rozprestretí sklon vytvoriť veľmi hladkú vrchnú vrstvu. Keď je mokrá, môže sa medzi pneumatikou a cestou vytvoriť súvislá vrstva vody, ktorá oberie pneumatiky o priľnavosť. Mikrodrážky preto odvádzajú vodu spod kolies a zvyšujú trenie, dôležité pri brzdení aj držaní stopy v zákrute. Asfalt má naopak prirodzene odlišný, pórovitejší povrch.
Betónové vozovky predstavujú na Slovensku približne dve až tri percentá celej siete. Okrem D2 sa používajú aj v tuneloch Sitina, Branisko či Ovčiarsko. Národná diaľničná spoločnosť ich tam ukladá pre požiarnu bezpečnosť a trvácnosť, zatiaľ čo na otvorených úsekoch prevažuje lacnejší asfalt, ktorý sa opravuje rýchlejšie.
Textúra vzniká už v čerstvom betóne metličkovaním, zdrsňovaním alebo jutovou tkaninou. Pri starších vozovkách sa obnovuje diamantovým brúsením. Dnes sa drážky robia výhradne pozdĺžne, keďže priečna úprava spôsobovala výrazný hluk. Protišmykové vlastnosti sa pravidelne sledujú podľa noriem vrátane STN 73 6177.
Téme bezpečnostných drážok na betónových úsekoch slovenských diaľnic sa podrobnejšie v článku venuje portál Autoviny.sk.
Celý článok nájdete tu:
Prečo majú naše diaľnice ryhovaný povrch? Nie je to náhoda, ale poistka - AUTOVINY.sk
Nejde o zničený betón, ale o premyslený systém. Prečo na asfalte drážky nevidíme, no betónové úseky diaľnice ich nutne potrebujú?
