Príbeh Velorexu a bratov Stránskych
Velorex pôsobí ako motorka, ktorá dostala jedno koleso navyše a obliekla sa do koženky. Za jeho excentrickým vzhľadom stojí príbeh bratov Františka a Mojmíra Stránskych, ktorí chceli vytvoriť jednoduché, lacné a voči počasiu odolnejšie vozidlo než motocykel. Výsledkom bol dopravný prostriedok s rúrkovým rámom, motocyklovou technikou a údajne jedinou sériovou karosériou z umelej kože na svete.
Od dielne Motovelo Sport k prvému Oskaru
Príbeh sa začal v roku 1940 v Českej Třebovej, kde František a Mojmír Stránski v podniku Motovelo Sport opravovali bicykle, kočíky a motocykle. František dochádzal do dielne na motocykli Sachs, ale jazda v daždi a snehu ho priviedla k myšlienke jednoduchého približovadla, ktoré by poskytlo viac ochrany pred počasím než motorka.
Zámerom bolo postaviť ľahké vozidlo, ktoré zostane lacné na údržbu. František si pôvodne stanovil hmotnosť do 100 kilogramov, pretože mal použiť motor Sachs zo svojho motocykla. Tento agregát nemal spiatočku, a tak sa prvé vozítko pohybovalo dozadu jednoducho ručným tlačením.
Prvý prototyp vznikal ešte počas protektorátu. Nemal kapotáž a slúžil najmä na ladenie jazdných vlastností. Jeho základ tvoril rúrkový rám poskladaný z motocyklových a bicyklových dielov. Motor nebol vpredu, ale v užšej zadnej časti vozidla a s prevodovkou ho spájala reťaz. Keďže takto umiestnený motor neofukoval prúdiaci vzduch ako na motocykli, bratia riešili chladenie ventilátorom a postupovali metódou pokusov a omylov.
Koženková karoséria ako riešenie hmotnosti
Veľkým problémom bola karoséria. Oceľ bola príliš ťažká, duralový plech zas drahý a vo vojnovom období nedostatkový. Mojmír Stránský sa preto inšpiroval staršími lietadlami, pri ktorých bolo na konštrukcii natiahnuté plátno. Bežná látka však premokala.
Riešenie priniesol prvý zákazník, čalúnnik pracujúci s umelou kožou. Koženka bola ľahká, nepremokavá a pre netradičnú kapotáž sa ukázala ako vhodná. Tak vznikol Oskar A, predchodca neskoršieho Velorexu. Názov mal vychádzať zo slovného spojenia „kára jazdiaca na ose“.
Pôvodný Oskar sa od neskorších známych Velorexov výrazne líšil. Prototyp mal jednoduchú sklenenú tabuľu namiesto čelného skla a veľmi provizórne riešenú strechu. Jeho konštrukcia však položila základ vozidlu, ktoré sa neskôr stalo jedným zo symbolov československej motoristickej zvláštnosti.
Invalidná úprava a začiatok sériovej výroby
Po roku 1948 zasiahlo do osudu vozidla plánované hospodárstvo. Výroba osobných áut patrila Škode a Tatre, motocykle vyrábali ČZ a Jawa. Podnik bratov Stránskych navyše prešiel pod družstvo v Hradci Králové.
Konštruktéri preto upravili jeden prototyp na ručne ovládané vozidlo pre invalidov a vzali ho na schválenie do Prahy. Táto cesta dávala zmysel aj v povojnovom období, keď bolo ľudí s trvalými následkami vojny veľa. Trojkolky boli zároveň oslobodené od dane.
Oskar sa ukázal ako úspešnejší, než sa čakalo. V roku 1951 vzniklo 120 kusov a o tri roky neskôr štátna manufaktúra s 80 zamestnancami vyrábala až 40 vozidiel mesačne. Prvý sériový model Oskar 54 používal jednovalec Jawa 11, známy ako Pérák.
Premena Oskara na Velorex
František Stránský tragicky zahynul po šmyku na zľadovatenej ceste za volantom prototypu Oskara. Následná úprava vozidla v roku 1954 priniesla predĺženú strechu v tvare kupé, pevnejšiu konštrukciu strechy, krytý motor aj zmeny na nápravách trojkolky.
V rovnakom období dostalo vozidlo meno Velorex. Označenie spojilo slovo velo, používané pre bicykle, a latinské rex, teda kráľ. Z Oskara 54 sa postupne stal Velorex Oskar 54. Mojmír Stránský však z podniku odišiel po tom, ako odmietol vstup do KSČ a bol vyhodený z vedenia.
Velorex 16/350, motocyklové motory a spiatočka
V roku 1955 prišiel model Velorex 16/350, najznámejšia verzia celej trojkolky. Silnejšie vyhotovenie dostalo motor Jawa 350/2 s objemom 350 cm³, slabšia verzia používala motor s objemom 250 cm³ z motocykla Kývačka. Práve tento Velorex sa objavil v niekoľkých československých aj zahraničných filmoch a vzniklo ho viac než 16-tisíc kusov.
Vozidlo meralo na dĺžku približne 3,1 metra a vážilo 300 kilogramov, teda výrazne viac než pôvodne zamýšľaných 100 kilogramov. Napriek tomu zostávalo komfortnejšou alternatívou k motocyklu, hoci jeho jazdné vlastnosti a celkové spracovanie mali ďaleko od bežného automobilu.
Nezvyčajne bola vyriešená spiatočka. Motocyklová prevodovka spiatočný chod nemala, preto sa pri prepnutí prepínača otáčal opačne samotný motor. Teoreticky sa tak Velorex dokázal pohybovať dozadu rovnakou rýchlosťou ako dopredu.
Prezývky a kultový status
Velorex sa stal predmetom vtipov aj ľudovej tvorivosti. Medzi jeho prezývky patrili hadrák, hadraplán, hadrulet, husi stehno, montgomerák, velouš, chroust, netopier, splašené trúbky či prchajúci stan. Práve jeho neortodoxný vzhľad a zvláštny charakter však z neho urobili kultové vozidlo.
Nešlo o technicky dokonalý dopravný prostriedok, ale o výrazný fenomén. Velorex si získal obľubu aj preto, že bol okamžite rozpoznateľný a svojou existenciou vyvolával úsmev i iróniu.
Štvorkolesový Velorex 435 O a koniec výroby
V roku 1971 sa výroba trojkolky skončila a podnik sa pustil do nového štvorkolesového modelu Velorex 435 O. Novinka však zaznamenala výrazný neúspech. V porovnaní s ňou pôsobil Trabant ako praktickejšia voľba, a to aj preto, že bol dostupný v úprave pre invalidov.
Štvorkolesový Velorex kombinoval laminátové a plátené riešenie karosérie, no zákazníkov nepresvedčil. Zväz invalidov, ktorý predtým Velorexy podporoval, odporúčal s väčšou istotou práve Trabant. V roku 1973, po výrobe približne 1 380 štvorkolesových kusov, továreň v Solnici ukončila činnosť.
Neskoršie pokusy o pokračovanie myšlienky
Po skončení výroby sa objavili pokusy nadviazať na pôvodnú ideu. František Honc z Bakova vytvoril prototyp Hoba 1, ktorý vznikol v dvoch kusoch, a neskôr Hoba 2 s odlišným vzhľadom.
V roku 2010 sa ku koncepcii vrátil Pavel Brída s firmou Motoscoot. Pripravená bola laminátová trojkolka so štvorvalcovým motorom Honda 1.3 vzadu, vyklápacími dverami a hnedou metalízou. Projekt však zastavila hospodárska kríza a sériové pokračovanie sa neuskutočnilo.
Zhrnutie
Velorex vznikol z potreby vytvoriť ľahké, jednoduché a dostupné vozidlo, ktoré poskytne viac ochrany než motocykel. Jeho rúrkový rám, koženková karoséria, motocyklové motory a neobvyklé riešenie spiatočky z neho spravili unikát. Hoci bol terčom žartov a technicky veľmi svojský, dodnes patrí k najvýraznejším kapitolám československej motoristickej histórie.
