Zhrnutie video recenzie auta Alfa Romeo Arna

Alfa Romeo Arna vznikla ako výsledok spolupráce medzi Alfu Romeo a Nissanom v čase, keď sa európske automobilky obávali príchodu lacných ázijských áut. Namiesto očakávanej zmesi talianskeho temperamentu a japonskej kvality však prišlo auto, ktoré podľa rozprávania pôsobilo mimoriadne priemerne a zanechalo za sebou skôr rozpaky než obdiv. Projekt mal pomôcť slabnúcej Alfe, no napokon sa stal ukážkou toho, ako sa dajú minúť veľké ambície aj investície. Príbeh Arny zároveň ukazuje, že strach z konkurencie sa v automobilovom priemysle vracal už dávno pred dnešnou debatou o Číne.

Alfa Romeo Arna história spolupráce s Nissanom

Príbeh Arny sa začína v roku 1980, keď sa medzi Nissanom a Alfou Romeo začalo hovoriť o hlbšej spolupráci. Nešlo len o snahu pomôcť si navzájom, ale aj o praktický cieľ: Japonci získali cez spoločný podnik prístup na niektoré európske trhy. V rovnakom čase sa v Európe riešil tlak japonských áut a v niektorých krajinách sa dokonca objavili clá či dočasné zákazy importu. Taliani pritom vlastnili Alfu Romeo a aj tá bola v zložitej situácii.

V texte zaznieva, že premiér Francesco Consiga nebol fanúšikom cla ani zákazov dovozu. Namiesto toho sa objavila myšlienka zachrániť Alfu pomocou japonskej techniky a spoločného podniku. Práve tento krok vyvolal nepokoj vo Fiatach, pretože novinka mohla narušiť rovnováhu na trhu. Tak vznikla Arna, teda Alfa Romeo Nissan Autovehicles, a v tom čase ešte nikto netušil, aký výsledok z toho bude.

Alfa Romeo Arna motor, výkon a prevodovka

Pod kapotou dostala Arna motory z Alfasudu, ktorého mala nahradiť. Nešlo teda o bežné radové štvorvalce, ale o boxery s objemom 1,2, 1,4 a 1,5 litra. Výkon sa pohyboval od 46 kW až po 70 kW. Tým sa z auta stal model, ktorý mal síce technický základ od Alfy Romeo, no vo výsledku mal byť podľa rozprávania skôr kompromisom než atraktívnym športovým hatchbackom.

Na papieri to mohlo pôsobiť zaujímavo, no samotné prevedenie projektu bolo postavené na zvláštnom rozdelení úloh. Japonci si zobrali na starosť dizajn karosérie a interiéru, zatiaľ čo Alfa Romeo dodala mechanické diely. Panely karosérie sa lisovali v Japonsku a konečná montáž prebiehala v Taliansku. Celé to malo zmysel z pohľadu daňových úprav a výrobných nákladov, no výsledok nepôsobil ako harmonické auto jednej značky, ale skôr ako zvláštny mix dvoch odlišných svetov.

Dizajn a svetlá

Najväčším problémom Arny bol vzhľad. Auto bolo podľa rozprávania jednoducho obyčajné, hranaté a bez emócie. Nepôsobilo ani pekne, ani vyslovene škaredo. Skôr vzniklo a všetci to nechali tak. Malo štyri kolesá, úplne priemerný tvar a bolo vlastne prezlečeným Nissanom Pulsar N12 s tvárou, ktorá sa k nemu vôbec nehodila. Namiesto typickej talianskej expresivity prišla nuda, ktorá nijako nepomohla identite značky.

Celý dojem ešte umocňovalo to, že od Alfy Romeo človek prirodzene čakal emotívne línie a zmyselnú karosériu. Arna však išla presne opačným smerom. Namiesto auta, ktoré by na seba priťahovalo pozornosť, vznikol model, ktorý splýval s okolím. Aj preto bolo označenie za festival nudy a priemernosti veľmi presné.

Interiér, ovládanie a výbava

Interiér bol opísaný ako príliš sparťanský. Nešlo o kabínu, ktorá by sa snažila zaujať atmosférou alebo spracovaním. Naopak, Arna pôsobila stroho a neosobne. K celému dojmu sa pridala aj technika, ktorá bola označená za príliš nespoľahlivú. To znamená, že auto neponúkalo ani komfortný obraz vnútri, ani pocit istoty, ktorý by človek od podobného projektu očakával.

V tomto smere sa Arna stala presným opakom predstáv, ktoré si ľudia spájali s talianskym autom a zároveň s japonskou technikou. Taliani mali priniesť emóciu, Japonci kvalitu, no výsledok podľa rozprávania nevyužil ani jednu z týchto predností. Práve preto sa z projektu stal problém, nie riešenie.

Jazdné vlastnosti a komfort

Auto nebolo vnímané ako niečo, čo by sa dalo odporúčať s radosťou. Priamy komentár hovorí, že ak niekto chcel talianske auto, Arna tak nevyzerala ani nejazdila. Ak chcel Japonca, neuspokojilo ho, že auto vzniklo v Taliansku a navyše sa skôr stihlo pokaziť, než sa jeho karoséria rozpadla. Aj takto bola vystihnutá celková nedôveryhodnosť celého projektu.

Do technickej povesti Arny sa navyše premietli typické japonské panely karosérie, ktoré sa vraj začali bobtnať ako kura na grile už vo fabrike. To je veľmi tvrdé hodnotenie, ale presne vystihuje, ako sa na tento model pozeralo. Arna teda nebola len nudná, ale zároveň pôsobila ako auto, ktoré v sebe nieslo len tie najhoršie vlastnosti oboch automobiliek.

Zhrnutie

Alfa Romeo napriek všetkému stihla vyrobiť približne 53 000 kusov. To je číslo, ktoré naznačuje, že projekt nebol marginálny, ale zároveň sa z neho nestal úspech, na ktorý by značka mohla byť hrdá. Naopak, išlo o veľké rozhodnutie v segmente hatchbackov nižšej strednej triedy, do ktorého sa vložili nemalé ambície aj investície, no návratnosť sa nedostavila.

V roku 1986 už materská štátna spoločnosť stratila s milánskou automobilkou trpezlivosť a automobilka sa ocitla na predaj. Práve vtedy do hry vstúpil Fiat, ktorý sa tejto chvíle dlho obával. Po kúpe okamžite ukončil predaj aj výrobu stratového modelu Arna a ukončil aj celú spoluprácu s Nissanom. Japonci sa neskôr vydali vlastnou cestou v Anglicku, kým Alfa Romeo sa sústredila na model 33, ktorý sa následne stal najpredávanejšou Alfou všetkých čias.

Arna tak zostala ako ukážka veľmi zlého rozhodnutia, ktoré sa Alfe Romeo takmer fatálne vypomstilo. Bola taká nevýrazná a problematická, že sa na ňu ľahko zabudlo. Aj preto sa v rozprávaní označuje za ultimátne auto z pekla. Nie pre jednu konkrétnu chybu, ale pre celý súbor omylov, ktoré z nej urobili model, o ktorom sa hovorí skôr ako o varovaní než o úspechu.

Plusy

+ Z hľadiska histórie ide o zaujímavý prípad spolupráce Alfy Romeo a Nissanu.

+ Pod kapotou sa objavili boxery 1,2, 1,4 a 1,5 litra s výkonom od 46 do 70 kW.

+ Projekt ukazuje, ako sa automobilky snažili reagovať na tlak ázijskej konkurencie už v 80. rokoch.

Mínusy

– Dizajn pôsobil nudne, hranato a bez charakteru.

– Interiér bol príliš sparťanský a technika príliš nespoľahlivá.

– Celý koncept spájal len tie najhoršie vlastnosti oboch značiek namiesto ich silných stránok.

– Výsledkom bol model, ktorý sa po čase úplne odstránil z ponuky a zanechal po sebe najmä zlú povesť.