Slovenské mestá riešia organizáciu dopravy rozdielne, čo môže vodičom sťažovať orientáciu v značení a pri úpravách ciest. Základné dopravné značky síce upravujú právne predpisy, samosprávy však vlastným spôsobom menia križovatky, parkovanie, priestor pre peších či cyklistov a vedenie premávky.
Odlišné riešenia samy osebe nemusia byť chybou, keďže ulice majú inú šírku, intenzitu dopravy aj priestorové možnosti. Autor však upozorňuje na potrebu zrozumiteľnosti a predvídateľnosti. Ako príklad uvádza priechod pre chodcov a miesto na prechádzanie. Vizuálne môžu pôsobiť podobne, ich právny význam však nie je totožný. Pri priechode majú vodiči osobitné povinnosti voči chodcom, kým pri mieste na prechádzanie sa uplatňujú všeobecné pravidlá. Chodec musí pred vstupom na vozovku sledovať situáciu a nesmie vojsť pred prichádzajúce vozidlo, ak by to bolo nebezpečné.
Nejasnosti vznikajú aj počas rekonštrukcií, keď na asfalte zostanú staré čiary popri nových. Vyhláška č. 30/2020 Z. z. dáva prednosť žltému dočasnému vodorovnému značeniu; ak by súbeh značiek nebol jednoznačný, trvalé značenie sa má odstrániť. Niektoré pravidlá pre staršie značenie sa môžu používať do 31. marca 2029.
Vodič nesie zodpovednosť za jazdu, každá nehoda sa však posudzuje individuálne. Autor zároveň žiada väčší dôraz na zodpovednosť subjektov, ktoré dopravné riešenia navrhujú, schvaľujú, realizujú a udržiavajú.
Téme nejednotného dopravného značenia na slovenských cestách sa podrobnejšie v článku venuje portál Autoviny.sk.
Celý článok nájdete tu:
Jedno Slovensko, desiatky spôsobov značenia? Vodič má poznať pravidlá, ale kto mu vysvetlí chaos na cestách? - AUTOVINY.sk
Každé slovenské mesto si dopravné značenie upravuje po svojom. Zmätočné čiary a nové prvky robia vodičom problémy. Kto za ne nesie vinu?
