Mercedes-Benz plánuje do konca roka 2027 uviesť viac ako 40 nových modelov, pričom jeho technologická stratégia počíta s elektrickými aj hybridnými pohonmi. Automobilka zároveň vyvíja nové akumulátory, zdokonaľuje spaľovacie motory a využíva skúsenosti z Formuly 1. Medzi pripravovanými technológiami figurujú batérie s potenciálom predĺžiť dojazd až o 30 %, elektrické turbodúchadlo aj 800-voltová architektúra pre ďalšie modelové rady.
Mercedes-Benz pripravuje najrozsiahlejšie rozšírenie svojho modelového portfólia v histórii značky. Do konca roka 2027 chce predstaviť viac ako 40 nových vozidiel v priebehu necelých troch rokov. Zároveň však nepočíta s jediným univerzálnym riešením pohonu. Namiesto toho pokračuje vo vývoji viacerých technológií, ktoré majú zodpovedať rozdielnym požiadavkám zákazníkov na jednotlivých svetových trhoch.
Základom tejto stratégie je kombinácia dát z reálnej prevádzky, počítačových simulácií a fyzického testovania. Automobilka pritom využíva skúsenosti získané počas 140 rokov svojej existencie.
Dôležitú úlohu zohráva aj operačný systém MB.OS, ktorý prepája hlavné funkcie automobilu. Jeho architektúra umožňuje prispôsobovanie a aktualizácie bez ohľadu na to, či vozidlo využíva elektrický alebo hybridný pohon.
Mercedes-Benz vyvíja motory podľa skutočného správania vodičov
Pri návrhu nových pohonných jednotiek Mercedes-Benz analyzuje miliardy anonymizovaných kilometrov, ktoré zákazníci najazdili v reálnej premávke.
Vývojári sledujú napríklad spôsob zrýchľovania, prácu s akceleračným pedálom, jazdné cykly či správanie vozidla pri ťahaní prívesu. Rovnako ich zaujímajú rozjazdy do kopca a rozdiely medzi jazdou v meste a na diaľnici.
Tieto informácie následne premieňajú na konkrétne technické požiadavky.
Ešte pred výrobou prvých komponentov preto vznikajú digitálne modely pohonných systémov. V simuláciách sa preverujú rôzne kombinácie výkonu, krútiaceho momentu, prevodových pomerov a riadiacich stratégií.
Až potom nasledujú skúšky na testovacích stoliciach, kde technici overujú správanie pohonu pri skutočnom zaťažení a rôznych teplotách. Súčasťou meraní je napríklad priebeh krútiaceho momentu alebo zmena výkonu pri vysokých teplotách.
Posledným krokom je testovanie priamo vo vozidle.
Mercedes-Benz zároveň pristupuje k vývoju podvozka, bŕzd a riadenia ako k jednému systému. Cieľom je dosiahnuť podobný charakter jazdy naprieč modelovým portfóliom, hoci jednotlivé automobily používajú rozdielne pohonné technológie.
Jörg Bartels, viceprezident pre vývoj hnacieho ústrojenstva spoločnosti Mercedes-Benz AG, zdôrazňuje, že práve pohon zásadne ovplyvňuje charakter automobilu. Podľa neho preto musí automobilka pri výbere technológie zohľadňovať rozdielne očakávania zákazníkov a vytvárať riešenia, ktoré prinášajú praktický úžitok aj požadovaný jazdný zážitok.
Spaľovacie motory zostávajú súčasťou stratégie Mercedes-Benz
Napriek rozsiahlemu vývoju elektromobilov Mercedes-Benz pokračuje aj v zdokonaľovaní benzínových a dieselových motorov.
Základom je modulárna rodina pohonných jednotiek FAME (Family of Modular Engines), ktorá umožňuje využívať spoločné konštrukčné riešenia vo viacerých modeloch.
Tieto motory sa kombinujú s hybridnou technológiou a integrovaným štartovacím generátorom ISG 2.0. Automobilka ich nasadzuje v širokom spektre vozidiel od kompaktného SUV GLA až po luxusnú Triedu S.
Modulárna konštrukcia pritom zjednodušuje ďalší vývoj a umožňuje efektívnejšiu výrobu.
Medzi spoločné technické prvky patria:
- Celohliníková kľuková skriňa s technológiou NANOSLIDE®.
- Hlava valcov s čiastočne integrovaným zberným potrubím.
- Turbodúchadlo so segmentovou turbínou a prepínateľným spojením kanálov.
- Kompaktné vedenie stlačeného vzduchu.
- Výfukový systém umiestnený v blízkosti motora.
- Integrovaný štartovací generátor ISG 2.0.
Spoločná softvérová architektúra MB.OS navyše umožňuje využívať rovnaké vývojové princípy pri riadení rôznych pohonných systémov.
Elektrické modely dostanú spoločnú 800-voltovú technológiu
Mercedes-Benz uplatňuje modulárny prístup aj pri elektromobiloch. Ich technický základ vychádza z vývojového programu VISION EQXX, ktorý sa zameriaval na efektívnosť elektrického pohonu.
Nová platforma je navrhnutá tak, aby sa dala prispôsobovať rôznym veľkostiam a kategóriám automobilov.
Automobilka ju využíva pri modeloch CLA, CLA Shooting Brake, GLB, GLA, GLC a Trieda C. V ďalšej fáze plánuje rozšíriť 800-voltovú architektúru aj do väčších vozidiel vrátane Triedy E a Triedy S.
Pri elektrických automobiloch pritom nestačí optimalizovať iba samotný elektromotor.
Mercedes-Benz preto vyvíja celý pohonný systém ako vzájomne prepojený celok. Zahŕňa vysokonapäťový akumulátor, elektrickú pohonnú jednotku, teplotný manažment, nabíjací systém a riadiaci softvér.
Výsledkom má byť efektívnejší prenos energie z akumulátora na kolesá s čo najmenšími stratami.
Elektrická pohonná jednotka EDU 2.0 využíva dvojstupňovú prevodovku
Jedným z hlavných technických prvkov novej generácie elektromobilov je pohonná jednotka EDU 2.0.
Mercedes-Benz ju vyvinul vlastnými kapacitami a zabezpečuje aj jej výrobu vo svojej výrobnej sieti pohonných systémov.
Konštrukcia od začiatku počíta s napätím 800 V. Výhody vysokonapäťového systému sa pritom využívajú nielen pri samotnom pohone, ale aj pri ďalších komponentoch vrátane kompresora klimatizácie.
Účinnosť zvyšuje striedač využívajúci karbid kremíka.
Zaujímavým riešením je tiež dvojstupňová prevodovka s radením prostredníctvom ozubcovej spojky.
Tá umožňuje lepšie zosúladiť požiadavky na vysoký krútiaci moment, maximálnu rýchlosť a energetickú spotrebu. Mercedes-Benz pritom zdôrazňuje, že výhody tejto konštrukcie sa majú prejavovať aj pri bežnom jazdení, nielen počas laboratórnych meraní.
Kompaktné rozmery jednotky zároveň pomáhajú efektívnejšie využiť priestor v zadnej časti automobilu.
Mercedes-Benz pripravuje nové batérie s vyššou energetickou hustotou
Vývoj akumulátorov patrí medzi strategické oblasti, v ktorých chce Mercedes-Benz posilňovať vlastné technologické kompetencie.
Automobilka preto pracuje nielen na konštrukcii akumulátorových systémov, ale aj na vlastných platformách chemického zloženia článkov.
Jednotlivé riešenia majú reagovať na rozdielne požiadavky zákazníkov. Pri niektorých modeloch je prioritou maximálny dojazd, inde nabíjací výkon alebo jazdná dynamika.
Vývoj sa preto sústreďuje na vyššiu energetickú hustotu, rýchlejšie nabíjanie a znižovanie spotreby surovín.
Dôležitým cieľom je tiež obmedzenie výrobných nákladov.
Nové chemické zloženie má znížiť potrebu kobaltu a niklu
Jedným zo skúmaných riešení je kombinácia oxidu lítno-mangánového (LMO) a oxidu lítno-niklo-mangánovo-kobaltového (NMC).
Táto kombinácia katódových materiálov umožňuje zvýšiť zastúpenie mangánu a súčasne znížiť podiel kobaltu aj niklu.
Mercedes-Benz ju považuje za technologický medzistupeň pri prechode k ďalším materiálom s vysokým obsahom mangánu.
Samostatnou vývojovou oblasťou sú články využívajúce oxid lítno-niklo-mangánový (LNMO).
Ich potenciálnou výhodou je úplné odstránenie kobaltu a výrazné obmedzenie potreby niklu v porovnaní so súčasnými článkami NMC.
Technológia LNMO zároveň umožňuje pracovať s napätím až 5 V na článok.
Podľa Mercedes-Benz by takéto riešenie mohlo pri porovnateľnej hmotnosti a rovnakých priestorových nárokoch priniesť až o 30 % dlhší dojazd než akumulátory využívajúce lítium-železofosfátové články (LFP).
Ide však o technologický potenciál vyvíjaného riešenia, nie o potvrdené parametre konkrétneho sériového elektromobilu.
| Technológia článkov | Hlavné vlastnosti a smer vývoja |
|---|---|
| LMO + NMC | Vyšší podiel mangánu, nižšia potreba kobaltu a niklu |
| LNMO | Bez kobaltu, výrazne menej niklu než pri súčasných NMC článkoch |
| LNMO – napätie | Potenciál prevádzky až do 5 V na článok |
| LNMO – dojazd | Potenciálne predĺženie až o 30 % oproti LFP pri porovnateľnej hmotnosti a priestore |
| Akumulátory s pevným elektrolytom | Vývoj zameraný na vysokú energetickú hustotu a dlhý dojazd |
Ďalšou výhodou nových technológií by mohli byť menšie a ľahšie akumulátorové systémy.
To by konštruktérom poskytlo väčšiu voľnosť pri navrhovaní karosérie a interiéru. Zároveň by sa znížila závislosť od niektorých kritických surovín.
Vlastné chemické platformy majú automobilke umožniť pružnejšie reagovať aj na zmeny trhu, nové technológie a regulačné požiadavky.
Mercedes-Benz EQS prešiel 1 205 kilometrov bez nabíjania
Ďalšou významnou oblasťou vývoja sú akumulátory s pevným elektrolytom.
Mercedes-Benz na nich spolupracuje so spoločnosťami Factorial Energy a ProLogium, pričom jednotlivé partnerstvá sa zameriavajú na rôzne technologické riešenia.
V spolupráci s Factorial Energy už vznikol akumulátor s pevným elektrolytom využívajúci kovové lítium.
Automobilka ho následne otestovala v reálnych podmienkach v modeli EQS.
Testovacie vozidlo absolvovalo trasu zo Stuttgartu do švédskeho Malmö dlhú 1 205 kilometrov bez zastávky na nabíjanie.
Výsledok ukázal potenciál tejto technológie pri dosahovaní dlhého dojazdu. Zároveň však ide o test vývojového vozidla, nie o deklarovaný dojazd bežne predávaného modelu EQS.
Mercedes-Benz pokračuje aj v skúmaní ďalšej generácie článkov.
V spolupráci s ProLogium sa sústreďuje na technológiu Gen4, pri ktorej preveruje najmä výkonové parametre, bezpečnosť a tepelné vlastnosti.
Cieľom testovania je zistiť, či by sa tieto články mohli v budúcnosti uplatniť v sériovo vyrábaných automobiloch.
Okrem externých partnerov automobilka pracuje aj s vlastnými vývojovými článkami. Pri výskume pritom využíva odborné skúsenosti z vývoja pohonných jednotiek Formuly 1 vo Veľkej Británii.
Technológie z Formuly 1 pomáhajú aj sériovým motorom
Mercedes-Benz pri vývoji pohonných systémov úzko spolupracuje so spoločnosťou Mercedes-AMG High Performance Powertrains (HPP).
Tá sídli v britskom Brixworthe a je v úplnom vlastníctve Mercedes-Benz Group AG.
Jej hlavnou úlohou je vývoj a výroba pohonných jednotiek pre tím Mercedes-AMG Petronas F1 a viaceré zákaznícke tímy Formuly 1.
Spolupráca však neznamená jednoduché prenášanie pretekárskych komponentov do cestných automobilov.
Dôležitejšie je zdieľanie odborných poznatkov, vývojových postupov a skúseností s rýchlym zavádzaním nových technológií.
Jedným z výsledkov tejto spolupráce je elektricky podporované turbodúchadlo určené pre nový štvorvalcový motor.
Nový motor M 252 LS má elektrické turbo s výkonom 5 kW
Mercedes-Benz pokračuje vo vývoji benzínového štvorvalca M 252 s objemom 1,5 litra, ktorý uviedol v roku 2025.
Jeho nová verzia M 252 LS dosahuje výkon 170 kW + 23 kW a podľa automobilky predstavuje najvýkonnejší štvorvalcový motor v jej kompaktnej triede.
Najvýraznejšou technickou novinkou je elektrické turbodúchadlo s výkonom 5 kW.
Ide o prvé použitie takéhoto riešenia v motore značky Mercedes-Benz. Elektrická časť turbodúchadla pritom využíva 48-voltovú palubnú sústavu.
Technológia vychádza zo skúseností tímu Mercedes-AMG Petronas F1, ktorý počas jej vývoja a využívania získal osem titulov majstra sveta Formuly 1.
Elektrická podpora turbodúchadla má zabezpečovať rýchlejšiu reakciu motora v širokom rozsahu otáčok.
Okrem lepšej odozvy na akcelerátor automobilka uvádza aj zníženie spotreby paliva.
Systém navyše dokáže rekuperovať energiu s výkonom 2 kW. V takom prípade sa časť energie výfukových plynov premieňa na elektrickú energiu.
Motor dostal aj dva nové vyvažovacie hriadele Lanchester, ktorých úlohou je obmedziť vibrácie a zlepšiť kultúru chodu.
Nový GLB 250 má byť rýchlejší a produkovať menej CO₂
Podľa údajov automobilky umožňuje nový motor modelu GLB 250 zrýchľovať približne o 0,1 sekundy rýchlejšie než predchádzajúcej generácii GLB 250 s motorom M 260.
Zároveň má dosahovať približne o 17 % nižšie emisie CO₂.
Pre nový model však zatiaľ nie sú dostupné záväzné hodnoty podľa metodiky WLTP.
Pri predchádzajúcom modeli GLB 250 4MATIC+ Mercedes-Benz uvádza nasledujúce homologizačné údaje:
| Parameter | Mercedes-Benz GLB 250 4MATIC+ |
|---|---|
| Kombinovaná spotreba paliva | 7,6 – 8,4 l/100 km |
| Kombinované emisie CO₂ | 174 – 191 g/km |
| Metodika merania | WLTP |
| Platnosť uvedených hodnôt | Nemecký trh |
Skutočná spotreba a emisie pritom závisia aj od spôsobu jazdy a ďalších prevádzkových faktorov.
Mercedes-Benz oslavuje 140 rokov automobilových inovácií
Technologická ofenzíva prichádza v roku, keď si Mercedes-Benz pripomína 140 rokov od začiatkov automobilovej histórie.
V roku 1886 Karl Benz predstavil prvý automobil, zatiaľ čo Gottlieb Daimler v rovnakom historickom období rozvíjal vlastnú koncepciu motorového koča.
Automobilka dnes na toto dedičstvo nadväzuje vývojom nových elektrických aj hybridných modelov.
Medzi príklady súčasného technologického smerovania zaraďuje nové CLA a GLC. Súčasťou rozsiahlej modelovej ofenzívy je tiež nová Trieda S.
Pri príležitosti jubilea Mercedes-Benz pripravil aj medzinárodný projekt s názvom „140 Years. 140 Places“.
Tri nové sedany Triedy S sa v rámci neho vydávajú na cestu naprieč šiestimi kontinentmi.
Trasa zahŕňa 140 destinácií, ktoré reprezentujú technologický vývoj, históriu a medzinárodné pôsobenie značky.
Do projektu sa môžu zapojiť zákazníci, priaznivci aj zamestnanci automobilky. Podľa zverejneného plánu má cesta pokračovať až do októbra.
Mercedes-Benz chce kombinovať elektrifikáciu s ďalším vývojom spaľovacích motorov
Aktuálna stratégia Mercedes-Benz ukazuje, že automobilka neplánuje stavať svoju budúcnosť výlučne na jednej technológii.
Na jednej strane rozširuje využitie 800-voltových elektrických systémov, vyvíja vlastné pohonné jednotky a skúma nové chemické zloženia akumulátorov.
Na druhej strane pokračuje v modernizácii benzínových a dieselových motorov, ktoré kombinuje s hybridnými systémami.
Spoločným základom zostávajú modulárne konštrukcie, softvérová architektúra MB.OS a vývoj založený na dátach z reálnej prevádzky.
Rozsah pripravovaných noviniek pritom naznačuje, že výsledky tohto technologického smerovania sa postupne prejavia vo veľkej časti modelového portfólia.
Značka tak do konca roka 2027 plánuje nielen predstavenie viac ako 40 nových vozidiel, ale aj širšie nasadenie technológií, ktoré majú ovplyvniť ďalší vývoj elektrických a hybridných pohonov.
Mercedes-Benz v číslach
Mercedes-Benz AG je súčasťou skupiny Mercedes-Benz Group AG, ktorá celosvetovo zamestnáva približne 164 000 ľudí.
Spoločnosť zodpovedá za globálne aktivity divízií Mercedes-Benz Cars a Mercedes-Benz Vans. Jej predstavenstvu predsedá Ola Källenius.
Okrem vývoja, výroby a predaja osobných automobilov a transportérov pôsobí aj v oblasti automobilových služieb.
Portfólio divízie osobných vozidiel zahŕňa značky Mercedes-Benz, Mercedes-AMG a Mercedes-Maybach, ako aj produktovú značku Trieda G.
| Ukazovateľ | Údaj |
|---|---|
| Počet zamestnancov skupiny | Približne 164 000 |
| Predané osobné vozidlá a transportéry v roku 2025 | Viac ako 2,1 milióna |
| Výrobné lokality | Viac ako 30 |
| Kontinenty s výrobnými závodmi | 4 |
| Plánované nové modely do konca roka 2027 | Viac ako 40 |
| História automobilových inovácií | 140 rokov |
Mercedes-Benz zároveň deklaruje ambíciu posilňovať svoje postavenie v elektrickej mobilite a automobilovom softvéri.
Pri ďalšom rozvoji globálnej výrobnej siete chce zohľadňovať ekonomické, environmentálne aj sociálne vplyvy v celom hodnotovom reťazci.
Medzi firemné princípy pritom zaraďuje rovnosť príležitostí, rozmanitosť, otvorenosť a rešpekt.







