Dychový analyzátor Breathalyzer, ktorý v roku 1954 predstavil americký kriminalista Robert F. Borkenstein, priniesol pri kontrolách vodičov merateľnejší spôsob zisťovania alkoholu.
Pred nástupom podobných prístrojov policajti pri podozrení na jazdu pod vplyvom hodnotili rovnováhu, koordináciu, reč aj reakcie. Vodič mohol dostať pokyn dotknúť sa prstom nosa, prejsť po pomyselnej čiare alebo stáť na jednej nohe. Takéto posudzovanie však záviselo od konkrétneho človeka. Výkon mohli ovplyvniť únava, zdravotné problémy či nervozita, zatiaľ čo niektorí opití ľudia nemuseli na prvý pohľad pôsobiť pod vplyvom.
V 30. rokoch 20. storočia vyvinul americký biochemik Rolla N. Harger prístroj Drunkometer. Ten pracoval s vydychovaným vzduchom, ktorý zachytával a chemicky analyzoval, no pre cestné kontroly nebol dostatočne jednoduchý a praktický. Používali sa aj krvné testy vyžadujúce odber vzorky a laboratórne spracovanie.
Borkensteinovo zariadenie nadviazalo na skoršie pokusy, ale bolo vhodnejšie na kontroly vodičov. Vzorka dychu v ňom vyvolala farebnú zmenu roztoku, ktorú prístroj vyhodnotil optickými prvkami. Dnešné alkoholtestery používajú aj infračervenú spektroskopiu či elektrochemické články. Ich presnosť závisí od konštrukcie, stavu, kalibrácie a podmienok merania.
Na Slovensku majú vodiči motorových vozidiel nulovú toleranciu alkoholu. Zákon o cestnej premávke zakazuje viesť vozidlo aj vtedy, keď sa alkohol ešte môže nachádzať v organizme.
Téme vynálezu dychového analyzátora Breathalyzer a merania alkoholu sa podrobnejšie v článku venuje portál Autoviny.sk.
Celý článok nájdete tu:
Koniec výhovoriek, budete fúkať! Jediný vynález vzal opitým vodičom dych aj argumenty - AUTOVINY.sk
Ako policajti zisťovali alkohol pred príchodom elektroniky a dychových prístrojov? A prečo na Slovensku platí nulová tolerancia bez výnimky?
