Zhrnutie video recenzie auta Trabant

Rozhovor sa točí okolo dvoch tvárí Trabantu – štvortaktného modelu 1.1 a klasického dvojtaktu. Zdeněk Vršecký vysvetľuje, prečo bol neskorý Trabant technicky oveľa modernejší, než by si mnohí mysleli, a zároveň prečo si zachoval množstvo špecifík vlastných značke. Veľa priestoru dostávajú brzdy, podvozok, chlazenie, zapalovanie aj životnosť motorov. Zaujímavý je aj pohľad na to, ako sa Trabant dal opravovať, upravovať a aké slabiny sa pri ňom opakovane riešili.

Trabant motor, výkon a prevodovka

Vo videu sa najprv rozoberá štvortaktný Trabant 1.1, ktorý sa začal sériovo vyrábať na konci roka 1989, naplno v roku 1990 a jeho výroba sa skončila v prvej polovici roku 1991. Pod kapotou mal moderný motor EA 111, a nie starý agregát, ktorý už Volkswagen nepotreboval. Šlo o prvé prevedenie tejto motorovej rodiny, s hydraulickými zdvihátkami a s karburátorom, pričom v úplne prvých kusoch bol použitý Weber. Neskôr si karburátory v NDR začali vyrábať sami pod licenciou a kvalita išla dole.

Štvortaktný Trabant dostal aj úplne novú prednú nápravu typu McPherson, novú prevodovku a riešenie pohonu sa zásadne zmenilo oproti dvojtaktnému modelu. Zadná nádrž si vyžiadala mechanické podávacie čerpadlo Pierburg poháňané od vačky, umiestnené na hlave. Vo videu sa zároveň spomína, že štvortaktné prevedenie malo vpredu kotúčové brzdy, ale bez podtlakového posilňovača a ich účinok bol slabý.

Pri dvojtaktnom Trabante sa prechádza k verzii 601, resp. 600 so slabšou verziou 23 koní. Motor je opísaný ako mimoriadne ľahký, s hliníkovou konštrukciou a oceľovou vložkou vo valci. Zaujme rotačné šoupátko, ktoré riadi satie do bloku motora a zlepšuje časovanie oproti bežnému piestovému rozvodu. Práve tento princíp mal zabraňovať spätnému odfukovaniu zmesi do karburátora a zabezpečiť lepší ťah od nízkych otáčok.

Jazdné vlastnosti a komfort

Pri štvortaktnej verzii sa vysvetľuje, že hlučnosť išla výrazne dole. Odhlučnenie bolo lepšie než pri dvojtakte a výsledkom bol citeľne kultivovanejší prejav. Zároveň sa rieši aj chlazenie a topenie, ktoré podľa rozhovoru fungovalo dobre, pokiaľ bol v poriadku termostat. Keď termostat odchádzal, auto netopilo prakticky vôbec.

Pri oboch verziách sa veľa hovorí o zaobchádzaní s motorom. Trabant nemal rád podtáčanie, nízke otáčky ani dlhé trápenie vo vysokom prevodovom stupni. Pri jazde do kopca, najmä pri vysokom zaťažení, bolo vhodnejšie podradiť a držať motor vo vyšších otáčkach, pretože inak hrozilo prehrievanie a pokles výkonu. Dôležitá bola aj voľba trasy a štýl jazdy – motor potreboval režim, v ktorom sa cítil prirodzene.

Podvozok štvortaktu sa preberá detailnejšie. Zadná náprava s vinutými pružinami síce znížila hmotnosť a uľahčila výrobu, ale zhoršila jazdné vlastnosti. Zadok auta bol vysoko, kolesá sa v zákrute správali nevhodne a podľa rozhovoru bolo možné dosiahnuť aj nebezpečné podvrátenie kolesa pod auto. K horšiemu správaniu prispievali aj mizerne zvolené pneumatiky. Pri dvojtakte sa navyše spomínajú diagonálne pneumatiky, ktoré zhoršovali držanie stopy a odkrývali limity podvozka ešte rýchlejšie.

V prípade dvojtaktného Trabantu sa opisuje aj správanie v otáčkach. Motor potreboval vyššie otáčky a nemal rád dlhý voľnobeh. Dvojtaktný režim sa mal zohriať, ísť do záberu a v tom režime aj zostať, pretože prdlenie na voľnobehu mu nesvedčilo. Pri správnom nastavení však vedel motor krásne ťahať od nízkych otáčok a bol podľa rozhovoru veľmi čitateľný pre vodiča, ktorý rozumel jeho rytmu.

Trabant spotreba paliva

Spotreba paliva sa vo videu nerieši v presných číslach, ale viac sa rozoberá spôsob používania auta. Dvojtakt aj štvortakt potrebovali správny režim jazdy, pričom pri vyššom zaťažení a dlhých stúpaniach bolo vhodné podradiť, aby sa motor neprehrieval a nestrácal ťah. Pri dvojtakte sa zároveň spomína, že dlhé státie na voľnobehu mu neprospieva.

Trabant rozmery a batožinový priestor

Rozmery, batožinový priestor ani presná praktickosť sa vo videu neriešia. Hovorí sa však o zmene umiestnenia palivovej nádrže pri štvortakte, ktorá sa presunula dozadu. Plniace hrdlo sa malo objaviť v bočnom blatníku, no pri danom aute bolo riešené inak, keďže štvortaktových dielov bolo málo a pri opravách karosérie sa odporúčalo používať zdravý blatník z klasického dvojtakta.

Dizajn a svetlá

Exteriér sa objavuje najmä cez praktické úpravy a rozdiely v technike. Pri štvortakte sa spomína iný predný priestor kvôli motoru, nová náprava a odlišné riešenie blatníkov s plniacim hrdlom paliva. Karoséria z duroplastu sa pri oprave považuje za problematickú, pretože ak praskne, veľmi zle sa opravuje a pri lakovaní je riziko, že sa po čase objaví nová prasklina.

Interiér, ovládanie a výbava

Vo videu sa objavuje aj téma chlazenia a topenia, ktoré sa viaže na konštrukciu auta. Pri štvortakte sa vysvetľuje, že mal nový motorový priestor, nové vedenie chladu a vzduchové chladenie, pričom malé radiatorové riešenie malo na malý priestor Trabantu stačiť. Pre správne fungovanie bolo kľúčové, aby bol v poriadku termostat. Ak nebol, auto netopilo.

Pri dvojtaktnom Trabante sa rieši karburátor, satie a zapalovanie. Sání je vedené do bloku motora cez rotačné šoupátko, ktoré presnejšie riadi tok zmesi. Zapalovanie bolo pri kontaktnom prevedení s kladívkami a malo aj odstredivú reguláciu predstihu. Pri štarte bolo nastavené na nulový predstih, aby motor s 6V elektrickou sústavou a dynamom ľahšie naskočil.

Spomína sa aj konzervácia auta pri dlhšom odstavení. Do kolena karburátora sa mal pridať motorový olej, aby sa ložiská zakonzervovali, pretože boli citlivé na vzdušnú vlhkosť. Ak sa to neurobilo, motor po opätovnom štarte chrčal a oprava vyžadovala rozlisovanie celej kľukovej hriadele.

Plusy

  • Štvortaktný Trabant 1.1 mal modernejší motor EA 111 s hydraulickými zdvihátkami.
  • Pri štvortakte išla hlučnosť citeľne dole a odhlučnenie bolo lepšie než pri dvojtakte.
  • Dvojtaktný motor Trabantu bol ľahký a dobre ťahal od nízkych otáčok.
  • Motor sa dal relatívne jednoducho rozobrať a znovu zložiť.
  • Pri správnej údržbe bol Trabant schopný slúžiť veľmi dlhú dobu a dal sa repasovať výbrusmi aj opravnými rozmermi.

Mínusy

  • Štvortaktný Trabant mal slabý účinok predných kotúčových bŕzd bez posilňovača.
  • Zadná náprava s vinutými pružinami zhoršila jazdné vlastnosti a mohla viesť k nebezpečnému správaniu v zákrute.
  • Použité pneumatiky boli opísané ako zlé a diagonálne prevedenie podvozku nepomáhalo.
  • Dvojtakt mal citlivé ložiská kľukovej hriadele a pri zlom odstavení vedeli korodovať.
  • Štvortaktná aj dvojtaktná verzia si vyžadovali správny štýl jazdy, inak motor trpel prehrievaním alebo zlým chodom.

Zhrnutie

Video ukazuje Trabant ako auto, ktoré bolo technicky oveľa zaujímavejšie, než sa z dnešného pohľadu môže zdať. Štvortakt 1.1 priniesol modernizovaný motor, nové zavesenie kolies, kotúčové brzdy a nižšiu hlučnosť, no zároveň si zachoval viaceré slabiny, ktoré sa spájali s konštrukciou a vtedajším riešením podvozka. Dvojtaktný Trabant zas ostáva ikonou jednoduchej, ľahkej a dobre opraviteľnej techniky s vlastným charakterom.

Z rozhovoru jasne vyplýva, že Trabant si vyžadoval skúseného vodiča aj mechanika. Odmenou bol motor, ktorý sa dal udržiavať, opravovať a pri správnom zaobchádzaní dokázal prežiť prekvapivo veľa kilometrov.