Pod hladinou Liptovskej Mary zostala pôvodná cesta medzi Ivachnovou a Liptovským Mikulášom, ktorej úseky sa objavia iba pri výraznom poklese vody. Vodné dielo sa začalo napúšťať v roku 1975, zatiaľ čo novú trasu tejto komunikácie dokončili už v roku 1971. Preložka železničnej trate medzi Liptovskou Teplou a Liptovským Mikulášom nasledovala v roku 1973.
Asfalt, ktorý býva ukrytý pod niekoľkými metrami vody, sa vo väčšom rozsahu ukázal počas mimoriadne nízkej hladiny aj v minulom roku. Ľudia sa vtedy po niekdajšej ceste dostali suchou nohou až za Vtáčí ostrov. Dobrovoľníci na odkrytom dne nádrže zbierali zachytený odpad, mladí jaskyniari tam objavili približne sedemmetrovú jaskyňu. Prístupné bolo aj pôvodné koryto Váhu.
Na východnom brehu v roku 2025 voda ustúpila približne o dva kilometre. Koncom toho istého roka však hladina opäť stúpla natoľko, že prejsť trasu suchou nohou už nebolo možné. Dostupnosť cesty tak závisí od aktuálneho stavu nádrže.
Liptovská Mara vznikala v rokoch 1965 až 1975 a má rozlohu približne 22 štvorcových kilometrov. Zo zátopového územia sa vysťahovalo asi 940 rodín, teda viac než 4 000 ľudí. Voda zasiahla 13 obcí, z ktorých 12 úplne zaniklo. Kaštieľ Parížovce zo 14. storočia presunuli do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.
Téme zatopenej cesty pod hladinou Liptovskej Mary sa podrobnejšie v článku venuje portál Autoviny.sk.
Celý článok nájdete tu:
Najzáhadnejšia cesta Slovenska. Zmizla pred 51 rokmi, teraz ju uvidíte len občas
Autá po nej kedysi bežne jazdili, dnes sa cesta nachádza na dne jednej z najznámejších slovenských priehrad. Keď však hladina výraznejšie klesne, spod vody sa vynoria kusy asfaltu.
