V západnom Nemecku mohlo byť pri opravách bŕzd potenciálne vystavených azbestovému prachu približne 300-tisíc mechanikov. Nešlo pritom najmä o vodičov, ale o ľudí, ktorí vozidlá denne servisovali v období, keď sa azbest bežne používal v brzdových obloženiach a spojkách.
Historická štúdia z roku 1986 uvádzala, že sa v západnom Nemecku na trecie materiály spotrebovalo ročne približne 10-tisíc ton chryzotilu. Azbest vyhovoval najmä odolnosťou voči vysokým teplotám, vhodnými trecími vlastnosťami a možnosťou kombinovať ho s inými materiálmi.
Riziko vznikalo najmä pri rozoberaní bubnových bŕzd. Mechanici mohli nájsť jemný prach a niekedy ho odstraňovali stlačeným vzduchom, čím sa do dielne mohol rozptýliť oblak s azbestovými vláknami. Americký NIOSH pri takomto postupe nameral krátkodobé koncentrácie až 15 vlákien na kubický centimeter vzduchu. Expozíciu mohlo zvýšiť aj brúsenie obložení či zametanie usadeného prachu.
Vdýchnuté vlákna môžu v organizme pretrvávať desaťročia a expozícia súvisí napríklad s rakovinou pľúc a mezoteliómom. Metaanalýza epidemiologických štúdií v databáze PubMed však u mechanikov ani opravárov bŕzd nezistila štatisticky významný nárast mezoteliómu. V EÚ od roku 2005 platí zákaz uvádzania azbestových vlákien a výrobkov s ich obsahom na trh aj ich používania, s úzko vymedzenými výnimkami.
Téme vystavenia automechanikov azbestu pri opravách bŕzd sa podrobnejšie v článku venuje portál Autoviny.sk.
Celý článok nájdete tu:
Azbest v brzdách: 300-tisíc ľudí bolo v kontakte s nebezpečnou látkou
Rizikový materiál bol dlhé desaťročia súčasťou áut. Experti vysvetľujú dôsledky, o ktorých mnohí nevedia. Pracovníci pri servise vdychovali azbest.
