Oceľové mosty cez Dunaj v Bratislave sa pri teplotných zmenách predlžujú a skracujú, pričom ich pohyb bezpečne zachytávajú mostné závery. Tenký kovový pás naprieč vozovkou preto nie je iba spojom asfaltu, ale prvkom chrániacim stavbu pred deformáciami a prasklinami.
Oceľ sa pri zahrievaní rozťahuje a pri ochladení sťahuje. Pri konštrukcii dlhej približne 400 metrov a rozdiele teplôt 60 stupňov Celzia môže zmena dĺžky presiahnuť 28 centimetrov. Bez priestoru na tento posun by sa tlak prenášal priamo do konštrukcie. Časom by mohol spôsobiť vysoké vnútorné napätie, deformácie, praskliny vo zvaroch, poškodenie ložísk či dokonca zlyhanie časti konštrukcie.
Mostný záver spája pohyblivú nosnú časť s pevnou oporou, prípadne dva dilatujúce celky. Musí pritom umožniť pozdĺžny pohyb, odolať osobnej aj nákladnej doprave a nepustiť dažďovú vodu či posypovú soľ k ložiskám a oceli.
Na Moste SNP, otvorenom v roku 1972, musia závery na oboch koncoch pohltiť teplotný pohyb celistvej voľne zavesenej oceľovej konštrukcie. Most Apollo z roku 2005 využíva moderné hrebienkové či lamelové závery, ktoré rovnako chránia jeho masívnu oceľovú stavbu pred teplotnými výkyvmi.
Téme teplotnej rozťažnosti bratislavských mostov cez Dunaj sa podrobnejšie v článku venuje portál Autoviny.sk.
Celý článok nájdete tu:
Most na Slovensku sa predlžuje takmer o 30 cm. Bez tohto detailu by to neustál - AUTOVINY.sk
Oceľové konštrukcie cez Dunaj musia neustále hýbať. Nenápadný kovový pás na ceste chráni mosty pred deformáciou a prasknutím.
