Škoda 100 z roku 1969 a spomienka na prvé auto
Pre majiteľa nie je Škoda 100 z roku 1969 iba veteránom, ale pripomienkou prvého auta, ktoré si kúpil v decembri 1973. Staršie autá vníma ako koníček na kratšie výlety a jazdy po okreskách, zatiaľ čo na dlhé cesty uprednostňuje nové vozidlá. Túto stovku postupne obnovoval približne osem rokov tak, aby si zachovala čo najviac pôvodných dielov a charakter obdobia, z ktorého pochádza.
Táto Škoda 100 bola vyrobená v roku 1969 a jej majiteľ ju kúpil ako návrat k mladým rokom. Jeho prvou Škodou 100 bolo svetlomodré auto, ktoré kúpil 3. decembra 1973 v prešovskej Mototechne za 47 355 korún. Na sklade vtedy stála zásielka 36 kusov, všetky v rovnakej svetlomodrej farbe, takže výber sa obmedzil prakticky len na miesto, na ktorom auto stálo.
Prvá stovka neskôr skončila po nehode, keď ju majiteľ predal kamarátovi. Práve preto má súčasná Škoda 100 osobný význam. Pripomína mu obdobie, keď mal 21 rokov a vlastnil svoje prvé auto.
Vzťah k značke Škoda zostal dlhodobý. V minulosti vlastnil aj Škodu 1203, 1000 MB, 105, 120 a Favorit. Neskôr prešiel k vozidlám Volkswagen, Passat a Audi, no staršie Škodovky pre neho ostali blízke najmä svojou jednoduchosťou a dostupnosťou dielov.
Technika a výbava Škody 100
Škoda 100 má motor s objemom 988 cm³ a výkonom 33,4 kW. Hmotnosť auta je necelých 900 kg. Majiteľ ju opisuje ako ľahké, ale pomalšie auto, od ktorého nemožno očakávať reakcie ani zrýchlenie moderných vozidiel. Na bežné jazdenie však podľa neho výkon postačuje.
Maximálna rýchlosť je 110 km/h. Pri jazde mimo obce sa dá udržiavať tempo okolo 90 km/h a na diaľnici podľa majiteľa zvládne jazdu rýchlosťou 100 až 110 km/h. Vyžaduje si však pokojnejší štýl jazdy a väčšiu pozornosť voči rýchlejšej premávke.
Výbava zodpovedá veku auta. Nechýba posilňovač bŕzd, no riadenie nemá posilňovač. Kúrenie funguje jednoducho cez radiátory, ktorými preteká teplá voda z agregátu. Klimatizácia ani ďalšie komfortné prvky tu nie sú.
Obnova karosérie a zachovanie pôvodných dielov
Auto bolo kúpené približne pred desiatimi rokmi. Karoséria bola zdravá a bez výrazného prehrdzavenia, predné blatníky, čelo a prahy však boli natreté základnou farbou štetcom. Prvým krokom preto bolo lakovanie. Popri ňom prišli na rad brzdy a drobné opravy.
Následne sa uskutočnila rozsiahlejšia obnova. Motor prešiel kompletnou generálkou, obnovila sa prevodovka, spojka, predná aj zadná náprava a kompletne sa vymenili brzdy. Pôvodný motor mal približne 65 000 kilometrov, no majiteľ mal k dispozícii diely aj pomoc ľudí, ktorí sa tejto technike venovali.
Cieľom nebolo vytvoriť bezchybný kus za každú cenu, ale vrátiť auto čo najbližšie k jeho pôvodnému vyhotoveniu. Na prvotyp so vonkajšími kľučkami nepasovali hladké blatníky ani niektoré ďalšie osadené diely. Potrebné súčiastky sa preto zháňali aj v Česku a následne sa vymenili.
Karoséria sa robila asi rok až rok a pol. Celková rekonštrukcia však postupovala pomaly, približne osem rokov, bez snahy kúpiť všetko nové naraz. Majiteľ odhaduje, že auto je obnovené približne na 90 percent. Pôvodné funkčné veci sa ponechávali všade, kde to bolo možné.
Interiér, chróm a zháňanie náhradných dielov
Sedadlá sú pôvodné a po vyčistení ostali v aute. Vymenila sa iba poškodená strešná koženka, ktorá dostala materiál zodpovedajúci pôvodnému riešeniu. Nové sú aj pneumatiky.
Najväčším problémom bývajú chrómované diely. Nárazníky, puklice a ozdobné kryty sa dajú renovovať, no chrómovanie je drahé. V tomto prípade sa podarilo nájsť zachovalé časti nárazníka, ktoré stačilo vyleštiť. Dlhšie trvalo aj zháňanie šípiek, ozdobných líšt, predných doplnkov či takzvaných fúzikov.
Niektoré diely pomohol zabezpečiť kamarát, ktorý má viac podobných áut, ďalšie prišli z Česka alebo zo Slovenska. Príjemným zistením bolo, že niektoré nové kusy sa ešte stále dajú objednať. Nové zadné svetlá sú tiež dostupné za prijateľnú cenu.
Na aute ešte ostáva niekoľko detailov. Okolo agregátu majiteľ plánuje doplniť izolačné fólie a upraviť vzhľad zadnej kapoty. Opravu si zaslúžia aj dvere, na ktorých je staršie, menej vydarené tmelenie a lakovanie. Pri pohľade zboku sú podľa majiteľa stále viditeľné nedostatky v líniách dverí.
Jazda so Škodou 100 dnes
Škoda 100 je stále pojazdná a absolvuje aj dlhšie výlety. Na miesto natáčania prišla približne 100 kilometrov bez problémov. Od generálky na nej pribudlo asi 1 300 kilometrov, predtým približne 1 500 kilometrov, teda spolu zhruba 2 800 kilometrov za desať rokov vlastníctva.
Auto sa používa príležitostne. Majiteľ ho zvyčajne každé dva týždne naštartuje a prevezie. Na pravidelnú prevádzku ho nevníma ako náhradu moderného vozidla, ale na pokojné jazdy v okolí a výlety do približne 100 kilometrov mu starší automobil dáva zmysel.
Riadenie a brzdy sú prirodzene vzdialené súčasným štandardom. Vpredu sú kotúčové brzdy, majiteľ ich však označuje za jednoduché riešenie. Po výmene čapov, dielov okolo riadenia, domčeka riadenia aj pomocnej páky ostala na volante menšia vôľa. Úplne ju odstrániť sa nepodarilo, keďže auto ešte nemá hrebeňové riadenie, aké mali neskoršie Škody 105 a 120.
Pri silnejšom vetre môže auto na ceste mierne plávať. Vpredu je prázdny batožinový priestor a iba predná náprava, čo majiteľ uvádza ako jeden z dôvodov tohto správania. Jazda si preto vyžaduje zvyknúť si na špecifiká starej konštrukcie a nečakať od nej modernú presnosť.
Štartovanie karburátorového motora
Studený motor štartuje bez problémov. Po zahriatí však potrebuje iný postup: niekoľkokrát zošliapnuť plyn a pri štarte podržať plný plyn. Majiteľ túto vlastnosť pozná už zo svojej prvej Škody 100 a pripisuje ju starému karburátorovému motoru.
Prečo majú domáce veterány zmysel
Majiteľa nelákajú veľké americké veterány ani drahé luxusné automobily, hoci ich obdivuje. Bližšie má k autám, ktoré boli bežnou súčasťou domácich ciest, napríklad k Škode 110 R alebo starým Octaviám. Páčia sa mu aj staré Mercedesy a BMW, pri ich renovácii však vidí zásadný rozdiel v nákladoch.
Pri Škodách sa stále dajú nájsť diely za relatívne rozumné peniaze a existujú ľudia, ktorí poznajú ich motory, čalúnenie aj karosérie. Pri drahšom zahraničnom veteráne by podľa majiteľa rovnaký rozsah opráv mohol stáť 20 až 30-tisíc.
Zhrnutie
Škoda 100 z roku 1969 nie je dokonalým exponátom ani autom na rýchle presuny. Je to postupne obnovovaný veterán, ktorého hodnota stojí najmä na osobnom príbehu, zachovaných pôvodných detailoch a pravidelnej starostlivosti. Majiteľ s ním má výhradne dobré skúsenosti a auto ho zatiaľ nikdy nenechalo stáť pri ceste.
Najväčšou odmenou sú reakcie ľudí. Vodiči mávajú, trúbia, auto si fotografujú a zaujíma ich jeho interiér aj zachovalosť. Majiteľ verí, že Škoda bude slúžiť ešte dlho, možno raz jeho vnukovi alebo ďalšiemu človeku, ktorý ju dostane.
Plusy
- Osobný a zachovaný charakter: auto si ponechalo veľa pôvodných funkčných dielov.
- Dostupnejšia renovácia: diely na staré Škodovky sa stále dajú zohnať aj za prijateľné peniaze.
- Prevádzková spoľahlivosť: po opravách auto jazdí bez toho, aby potrebovalo odťah.
- Pozitívne reakcie okolia: veterán priťahuje záujem ľudí a pripomína automobilovú históriu.
Mínusy
- Pomalšie tempo: výkon a zrýchlenie nezodpovedajú moderným autám.
- Vôľa v riadení: ani po obnove riadenia sa nepodarilo odstrániť ju úplne.
- Citlivosť na vietor: pri silnejšom vetre môže auto na ceste mierne plávať.
- Špecifické štartovanie za tepla: zahriaty karburátorový motor vyžaduje správny postup s plynovým pedálom.
