František Pisarovič a projekt Auta z pekla
Auta z pekla nevznikli ako klasické hodnotenie zlých automobilov, ale ako satirické rozprávanie o strojoch, ktoré majú zvláštny príbeh, povesť alebo konštrukčné absurdity. František Pisarovič sa k nim dostal v časoch covidu, keď po písaní bežných automobilových noviniek hľadal tému, ktorá by ho skutočne bavila. Prvým výrazným textom bolo 30 rokov Daewoo Espero, pretože, ako si uvedomil, podobným autám sa takmer nikto nevenuje. Projekt sa postupne rozrástol na pravidelnú rubriku, knihu aj videoformát.
Ako vznikli Auta z pekla
Začiatok projektu siaha do obdobia, keď František Pisarovič písal najmä krátke automobilové novinky a ľahšie internetové články. Po čase ho tento formát prestal napĺňať, preto začal hľadať autá, ktoré má rád, ale väčšinou zostávajú mimo pozornosti bežných motoristických médií.
Jedným z prvých výrazných textov bol článok venovaný 30. výročiu Daewoo Espero. Neskôr prišli špeciály o malých sedanoch, medzi nimi Volkswagen Polo Sedan či Suzuki Swift Sedan. Práve pri takýchto modeloch sa zrodilo pomenovanie Auta z pekla. Nešlo pritom nutne o najhoršie autá, ale o stroje dostatočne zvláštne, absurdné alebo spoločensky výrečné na to, aby sa o nich dalo písať iným spôsobom než v klasickej recenzii.
Čitatelia si tento formát rýchlo obľúbili a začali sa pýtať na ďalšie pokračovania. Rubrika potom vychádzala pravidelne vo štvrtok, ktorý mal na pôvodnom webe najlepšiu návštevnosť.
Kniha, ilustrácie a videoformát
Knižná podoba Áut z pekla nie je iba súborom pôvodných internetových článkov. Texty bolo potrebné výrazne upraviť, doplniť, skontrolovať a preložiť do češtiny. Niektoré pôvodné narážky na slovenskú popkultúru dostali české ekvivalenty, aby fungovali aj pre tamojšie publikum. Časť kapitol vznikla úplne nanovo alebo z pôvodného textu zachovala len základnú kostru.
Knihu dopĺňajú autorove ilustrácie. Pisarovič ich kreslí v programe Adobe Illustrator, často podľa fotografie konkrétneho auta. Práca zahŕňa prekresľovanie tvarov, detailov a charakteristických prvkov, preto ide o časovo náročný proces. Pre autora je však kreslenie aj upokojujúcou činnosťou.
Projekt má aj videoformát. Nové diely vychádzajú najprv na Auto.cz a následne sa objavujú na YouTube, zvyčajne v nedeľu každý druhý týždeň. Texty si autor pripravuje vopred, pričom videá nie sú doslovným čítaním kapitol z knihy. Ide o samostatne upravené či celkom nové príbehy automobilov.
Prečo nie sú Auta z pekla klasické recenzie
Základnou myšlienkou je satira a pohľad na auto z menej očakávaného uhla. Označenie „z pekla“ preto nemusí znamenať, že ide o objektívne zlý výrobok. Niekedy sa počas prípravy ukáže, že pôvodne vysmiaty model je vlastne veľmi dobrý alebo že si zaslúži uznanie za výdrž, praktickosť či nezvyčajný technický nápad.
Dôležitá je aj kultúrna a sociálna rovina. Niektoré autá sa stali symbolom určitého obdobia, ekonomickej situácie alebo spôsobu, akým sa s nimi zaobchádzalo. Iné doplatili na príliš dlhú výrobu, slabšiu kvalitu alebo fakt, že ich konštrukcia zostala stáť v minulosti.
Autá, ktoré sa dostali do pekelného výberu
Medzi prvými spomenutými modelmi je Oltcit. Pisaroviča na ňom zaujala kombinácia technicky pokročilých riešení a nedostatočnej úrovne spracovania. Auto trpelo problémami s kvalitou na začiatku, počas výroby aj na jej konci. Zaujímavým detailom sú brzdy umiestnené pri prevodovke, riešenie spájané so znížením neodpruženej hmotnosti, ktoré však komplikovalo život mechanikom.
Lada Samara predstavuje ďalší príklad auta, ktoré bolo na svoju dobu technicky ambiciózne, no výrobná kvalita tomu často nezodpovedala. Pisarovič ju vníma aj ako model, pri ktorom sa vývoj časom zanedbal. Zatiaľ čo na začiatku mohla pôsobiť moderne, vyrábala sa príliš dlho a postupne strácala kontakt s dobou.
Daewoo Tico sa do výberu dostalo najmä pre prostredie, do ktorého bolo zasadené. Z malého mestského auta sa často stával rodinný dopravný prostriedok so všetkými dôsledkami pre komfort aj praktické využitie. Napriek tomu si Pisarovič spomína, že bolo živé a zábavné, najmä vďaka malým kolesám a krátkym prevodom.
Tata Nano mala byť extrémne lacným autom pre indický trh. Šetrenie sa prejavilo aj tým, že pôvodná verzia nemala otvárateľné zadné veko a k batožine sa pristupovalo cez zadné sedadlá. Projekt zároveň zasiahol odklad výroby po protestoch proti továrni. Keď sa auto napokon dostalo na trh, nebolo už také lacné, ako malo byť, a časť zákazníkov ho vnímala ako príliš lacný symbol.
Škoda 105 a 120 ako rodinná skúsenosť
Osobitné miesto má Škoda radu 742. Rodina Františka Pisaroviča vlastnila kus z roku 1986 a jeho spomienky sa viažu najmä k nepredvídateľnosti auta. Škoda dokázala prestať fungovať na križovatke, odmietnuť štartovať alebo dymom a parou upozorniť na problém až v okamihu, keď už bol naplno rozvinutý.
V rodinných zážitkoch sa objavuje zaseknutý plyn, zatekajúce dodatočne montované strešné okno aj voda, ktorá sa držala v tesnení a po zatočení skončila na posádke. Práve takáto schopnosť vytvárať náhodné komplikácie je dôvodom, prečo sa model do projektu hodí. Nejde o suchý technický rozsudok, ale o skúsenosť s autom, ktoré dokáže zanechať silnú stopu.
Ikony, ktoré možno označiť za pekelné aj s rešpektom
Do výberu sa dostala aj Multicar M25. Pri jej príprave si autor uvedomil, že ide vlastne o vynikajúci stroj a ikonu, ktorá prežila celé obdobia. Pekelnú stránku tu predstavujú najmä brzdy, ich nastavovanie a komplikovaný prístup k odvzdušňovacím skrutkám. Napriek tomu Multicar zostáva vozidlom, ktoré pomáhalo budovať prakticky čokoľvek.
Podobne funguje Fiat 126P. Pisarovič ho nevníma ako zlé auto, ale ako pozoruhodný stroj vzhľadom na to, z čoho bol vyrobený a koľko ľudí dokázal odviezť. V Poľsku sa na malý Fiat nakladala rodina, batožina aj strešný nosič a auto plnilo úlohu rodinného dopravného prostriedku.
Velorex patrí k vozidlám s mimoriadne silnou fanúšikovskou základňou. Zároveň je to auto s množstvom pejoratívnych prezývok a veľmi špecifickou konštrukciou. Za prednými sedadlami bol nad motorom priestor, ktorý slúžil na batožinu, ale mohol poslúžiť aj na prevoz dieťaťa. Práve podobné detaily robia z Velorexu ideálny materiál pre Auta z pekla.
Keď výroba trvala príliš dlho
Opakujúcou sa témou je výroba automobilov, ktoré možno mali v určitom okamihu zmysel, ale zostali na linkách príliš dlho. Tento problém sa objavuje pri Samare, Volge, Jugu aj Daewoo Nexii. Pri Jugu sa navyše kvalita podľa Pisaroviča postupom rokov nezlepšovala, ale naopak zhoršovala, a v Spojených štátoch jeho reputáciu poškodilo aj zanedbávanie základnej údržby.
Daewoo Nexia je zasa príkladom auta, ktoré vychádzalo zo staršej techniky Opelu Kadett. V deväťdesiatych rokoch však pre mnohých zákazníkov znamenala dostupnú alternatívu k starým domácim automobilom. Bezpečnosť vtedy nebola pre časť kupujúcich takou témou ako dnes, dôležitejšie bolo mať nové alebo novšie auto za dostupné peniaze.
Zhrnutie
Auta z pekla stavajú na kombinácii automobilovej histórie, osobných spomienok, absurdných technických riešení a nadhľadu. Do jedného výberu sa tak môžu dostať ľudové dopravné prostriedky, socialistické relikty, neúspešné lacné projekty aj vzácne alebo výkonné ikony.
Najzaujímavejšie na projekte je, že označenie auta za pekelné nemusí byť odsúdením. Niekedy ide o rešpekt k stroju, ktorý napriek nedostatkom prežil, pomohol ľuďom alebo sa stal nezmazateľnou súčasťou motoristických spomienok.
