Zhrnutie cestopisu Albánsko autom s Citroën C3 Aircross

Cestopis zachytáva cestu Albánsko autom s Citroën C3 Aircross 1.2 Turbo, ktorý vyrážal na trasu s plným kufrom a štyrmi členmi posádky. Výprava prešla cez Maďarsko, Srbsko a Čiernu Horu, následne pokračovala do albánskych hôr, Tirany, na Mount Tomor, do termálnych kúpeľov Benje a až k moru. Albánsko sa v tomto videu ukazuje ako krajina výrazných kontrastov: má nádherné horské cesty, chaotickú premávku, silnú históriu, tyrkysové more aj miesta, kde auto dostane poriadne zabrať. Citroen C3 Aircross tu zároveň nehrá rolu klasicky testovaného auta, ale praktického spoločníka na náročnej ceste.

Cesta do Albánska cez Maďarsko, Srbsko a Čiernu Horu

Výprava Albánsko autom začína vážením posádky, batožiny a auta. Citroën C3 Aircross s motorom 1.2 Turbo s výkonom 100 koní mal podľa technického preukazu užitočnú hmotnosť 513 kg. Reálna záťaž vrátane štyroch ľudí a batožiny vyšla na 469 kg, takže do limitu zostávala rezerva 44 kg.

Do Albánska viedla najrýchlejšia trasa cez Maďarsko, Srbsko a Čiernu Horu. Väčšina cesty prebiehala po diaľnici, no na srbsko-čiernohorskom pohraničí prišlo približne 300 km okresiek v horskom prostredí.

Poplatky na trase boli relatívne konkrétne: v Maďarsku vyšla mesačná diaľničná známka na 27 €, v Srbsku a Čiernej Hore stálo mýto spolu 16 €. Pred vstupom do Albánska posádka ešte natankovala v Podgorici plnú nádrž za cenu približne 1,40 € za liter.

Cesta SH21 do Albánskych Álp a Thethu

Krátko za hranicami výprava odbočila na cestu SH21, ktorá patrí medzi najznámejšie horské cesty v Albánsku. Vedie do oblasti nazývanej Prekliate hory, známej aj ako Albánske Alpy.

Cesta ponúka serpentíny, nový asfalt a silnú atmosféru, no nejde o klasický hladký horský prejazd typu Transfăgărășan. Je užšia, dobrodružnejšia a miestami veľmi tesná. Pri míňaní s mikrobusmi alebo menšími nákladnými autami zostáva len minimum priestoru.

Prvým cieľom bola horská obec Theth. Navigácia ukazovala 66 km a približne hodinu a trištvrte jazdy, no reálne treba počítať s dlhším časom. Zastávky na výhľady sú na tejto trase prakticky povinné, pretože okolie patrí medzi najfotogenickejšie časti celej cesty.

Theth: turistická destinácia, ktorá si stále drží drsnosť

Theth bol kedysi izolovanou príhraničnou oblasťou pri bývalej Juhoslávii. Dnes sa z neho stáva vyhľadávaná turistická destinácia, no stále nejde o uhladené horské stredisko. Práve prirodzenosť, drsnosť a rozostavaný charakter mu dávajú špecifickú atmosféru.

Ubytovanie tu môže mať rôznu podobu. Vo videu sa objavuje aj jednoduchší variant, kde trojposteľová izba s raňajkami stála 60 €. Vzhľadom na horskú polohu a prístupovú cestu pôsobí rozvoj obce pomerne pôsobivo.

Okolie Thethu je určené najmä pre turistiku. Cestopis ukazuje aj miestnych obyvateľov, jednoduchý hudobný nástroj z listu stromu a kamennú vežu, ktorá v minulosti súvisela s riešením sporov, trestov a krvnej pomsty.

Prírodné jazierka a západná cesta z Thethu na Skadar

Jednou zo zastávok v Albánskych Alpách sú prírodné jazierka s tyrkysovou vodou. Vznikli vďaka špecifickým geologickým podmienkam a vizuálne patria medzi najkrajšie miesta v tejto časti výpravy. Kúpanie však nie je pre každého, pretože voda má trvalo približne 10 °C.

Po návšteve jazierok sa posádka rozhodovala medzi návratom po asfaltovej ceste a kratšou, časovo náročnejšou trasou smerom na Skadar. Vybrala si dobrodružnejší variant. Západná trasa z Thethu smerom na Skadar patrí podľa videa medzi najfotogenickejšie cesty, aké posádka videla.

Na jednej strane sa dvíha hora, na druhej strane padá hlboká roklina. Cesta je úzka, kamenistá a vyžaduje veľa sústredenia. Tempo je pomalé, často sa jazdí na jednotke a dvojke. Štvorkolka podľa záberov nechýbala, no pri mokrom povrchu by posádka do tejto trasy nešla.

Defekt, rezervné koleso a albánska realita mimo asfaltu

Na trase z Thethu smerom na Skadar visel defekt doslova vo vzduchu. C3 Aircross bol plne naložený, šotolina bola ostrá a hlavnú úlohu zohrávali pneumatiky. Posádka preto odporúča plnohodnotnú rezervu, ak sa niekto rozhodne podobnú cestu absolvovať vlastným autom.

Navigácia sľubovala 80 km za približne tri hodiny, no aj so zastávkami trvala cesta pol dňa. Na trase sa objavili aj stavebné práce, buldozér, dopĺňanie nafty do techniky a čakanie na prejazd.

Na ďalší deň sa ukázalo, že jedna pneumatika je prázdna. Našťastie išlo iba o malú dierku v behúni. Oprava defektu stála 5 € a zabrala približne 20 minút. Aj to sa stane na ceste do Albánska autom. Potom mohla výprava pokračovať ďalej na juh.

Tirana: chaos v premávke, bulváre a komunistická história

Prvá albánska diaľnica na trase signalizovala príchod k hlavnému mestu. Tirana priniesla úplne inú atmosféru než horské oblasti. Široké bulváre, nové moderné budovy, staršia architektúra a množstvo kaviarní vytvárajú mestský kontrast k severu krajiny.

Premávka v Tirane je samostatná kapitola. Miestni vodiči podľa videa často ignorujú smerovky a namiesto nich používajú klaksón. V premávke platí dravší štýl jazdy: kto nie je dostatočne rozhodný, neposunie sa.

Cestopis sa venuje aj komunistickej minulosti Albánska a Enverovi Hodžovi. Pripomína výstavbu protiatómových bunkrov, ktorých malo byť 173 000, a návštevu veľkého bunkra s piatimi podzemnými podlažiami, 106 miestnosťami a rozlohou 3000 m². V jeho priestoroch sa dnes nachádza múzeum, ktoré približuje obdobie komunizmu v Albánsku.

Pyramída, staré Mercedesy a albánska motoristická minulosť

V Tirane sa objavuje aj Pyramída, pôvodne postavená ako múzeum odkazu Envera Hodžu. Neskôr slúžila ako kongresové centrum, základňa NATO, chátrala a napokon ju obnovili ako moderné IT centrum.

Video sa dotýka aj špecifickej motoristickej histórie Albánska. Krajina nemá typické ľudové auto, ktoré by ju motorizovalo podobne ako niektoré iné štáty. Dôvodom je aj to, že súkromné vlastníctvo áut bolo od roku 1946 zakázané a vozidlá boli sústredené do štátnych autoparkov.

Po páde režimu sa na albánskych cestách vo veľkom objavili Mercedesy, ktoré miestni označujú ako Benz. Cestopis ukazuje aj zbierku Arben Preniho, v ktorej dominujú vozidlá a motocykle z bývalého východného bloku. Zaujímavosťou je aj čínsky Beijing BJ212, spojený s obdobím, keď Albánsko udržiavalo blízke vzťahy s Čínou.

Auto verzus MHD v Tirane a výjazd na Dajti

Jednou z odľahčených častí videa je mestský duel: osobné auto proti MHD. Cieľom bola hora Dajti nad Tiranou. Jedna časť posádky išla autom, druhá verejnou dopravou a lanovkou.

MHD v Tirane prekvapila nízkou cenou. Dva lístky stáli 80 centov. Autobus bol podľa posádky slušný, hoci bez klimatizácie. Zaujímavosťou je spôsob predaja lístkov, keď sprievodca chodí po autobuse a pamätá si, kto už zaplatil.

Na Dajti vedie moderná lanovka, ktorá patrí medzi známe atrakcie hlavného mesta. Hore vo výške viac než 1000 m nad morom sa atmosféra mení. Mestský chaos zostáva dole a vrch ponúka pokoj, výhľady a oddychovú zónu nad Tiranou.

Berat a výstup na Mount Tomor

Po Tirane pokračuje výprava Albánsko autom smerom na Mount Tomor. Cieľom je dostať sa autom až do nadmorskej výšky 2375 m, teda približne ako na slovenský Kriváň. Cestou sa odporúča zastávka v historickom meste Berat, ktorého centrum je zapísané v UNESCO.

Po viac než 20 km asfalt končí a nahrádza ho strmá kamenistá cesta. Tu sa naplno ukazuje limit predokolky s plne naloženým autom. Jazda vyžaduje držať momentum, nestratiť rýchlosť a v stúpaniach sa vyhýbať zbytočnému zastaveniu.

Najväčší problém nastal pri dobehnutí pomalších áut. Keď Citroën zastavil, opätovné rozbehnutie bolo komplikované. Časť posádky preto vystúpila, aby predné kolesá získali viac trakcie. Napriek tomu Aircross výstup zvládol.

Mount Tomor nie je len motoristický cieľ. Miestni sem chodia najmä kvôli mauzóleu šíitskeho svätca Abbasa Aliho Tomoriho. Podľa legendy prišiel do Albánska na bielom koni, aby domácich zachránil pred barbarstvom. Koncom augusta sa tu konajú púte.

Termálne kúpele Benje a ďalšia kamenistá trasa na ceste Albánsko autom

Po horách pokračovala výprava do termálnych kúpeľov Benje. Navigácia ponúkla západnú trasu, pri ktorej bolo 89 km naplánovaných na viac než tri hodiny. Dôvod sa ukázal rýchlo: opäť prišli kamenisté šotolinové cesty.

Niektorí turisti označujú túto trasu ako vhodnú pre pohon 4×4, no posádka pokračovala s predokolkou. V strmších a rozbitých úsekoch členovia posádky vystúpili, aby auto zbytočne nenamáhali.

Kúpele Benje ponúkajú sírnu termálnu vodu s teplotou približne 28 °C. Podľa videa sa tu spomínajú reumatické, dýchacie a kožné problémy. Bazény sú vytvorené umelo, voda neustále priteká a odteká. Vstupné sa neplatí, rieši sa iba parkovné.

Albánske cesty, vodiči a ceny palív

Po horských častiach cestopis hodnotí aj albánske cesty všeobecne. Hlavné ťahy podľa videa nie sú zlé a v mnohom pripomínajú bežné cesty na Slovensku. Diaľnica pri Tirane pôsobila takmer novým dojmom a bola zadarmo, no limit 110 km/h posádke veľmi nevyhovoval.

Vodiči sú však výrazne temperamentnejší. Smerovky sa používajú minimálne, klaksón funguje ako komunikačný nástroj a dopravné značky s obmedzeniami 60 alebo 40 km/h dodržiavajú najmä turisti.

Ceny palív boli v čase cesty vyššie než v okolitých krajinách. Benzín a nafta stáli približne rovnako, okolo 1,78 €, zatiaľ čo LPG vychádzalo približne na 60 až 70 centov za liter.

Ksamil, Jónske more a albánske „Maldivy“

Po týždni od štartu z Bratislavy dorazila výprava k moru. Prvou veľkou zastávkou bol Ksamil na juhu Albánska pri Jónskom mori. Miestni ho označujú za to najlepšie, čo albánska riviéra ponúka, a prirovnávajú ho k malým Maldivám.

More je tyrkysové, voda čistá a piesok biely, hoci nejde o úplne jemný piesok. Skôr ide o kombináciu piesku a drobných kamienkov. Domáci odporúčali prísť mimo hlavnej sezóny, ideálne po nej. V júni bolo more ešte studené, zatiaľ čo počas hlavnej sezóny býva veľa turistov a ceny prudko rastú.

Ostrovy pri Ksamile sú neobývané. Za bývalého režimu na ne bežní Albánci nemali prístup, pretože sú blízko Grécka a hrozili úteky z krajiny. Dnes patria medzi turistické atrakcie.

Albánska kuchyňa na trase Albánsko autom

Cestopis približuje aj jedlo. Albánska kuchyňa v podaní tejto výpravy pôsobí ako typický Balkán: pljeskavica, čevapčiči, grilované kuracie mäso, šaláty a olivový olej.

Objavila sa aj domáca kuracina pečená na ryži, ktorá pripomínala španielsku paellu, zaujímavá fazuľová polievka a kuracia polievka pripravená s mrkvou a maslom. Práve jednoduché jedlá patria k veciam, ktoré dokresľujú cestu mimo čisto turistických atrakcií.

Citroën C3 Aircross na albánskych cestách

Citroën C3 Aircross dostal v Albánsku výrazne viac zabrať, než posádka pred štartom očakávala. Šotolinových úsekov bolo veľa a auto zostalo zámerne neumyté, aby bolo vidieť, čo všetko absolvovalo.

Najviac pomohla svetlá výška. Aj pri plnom zaťažení, keď do maximálnej užitočnej hmotnosti zostávalo len 44 kg, sa pod motorom a zadnou nápravou nameralo 19 cm. Podľa videa si auto ani raz neškrtlo.

Pozitívne pôsobili aj tlmiče s hydraulickými dorazmi. Pri prejazde rigolmi a nerovnosťami karoséria nedostávala tvrdé rany. Tuhosť karosérie bola hodnotená veľmi dobre, hoci miestami jemne povrzgávali tesnenia.

Kufor má objem 460 litrov a bol využitý prakticky do posledného litra. Batoh s technikou musel cestovať vzadu medzi pasažiermi. Vpredu sa sedelo komfortne aj po dlhých hodinách jazdy, no sedadlám by podľa hodnotenia prospelo výraznejšie bočné vedenie. Vzadu prekvapil priestor na kolená, hlavu aj chodidlá.

Motor 1.2 Turbo s výkonom 100 koní a šesťstupňovým manuálom nebol v tejto zostave športovým riešením, no zásadný problém nenastal. Na diaľnici bolo pri svižnejšom preradení do ľavého pruhu potrebné podradiť do päťky. Na albánskych okreskách sa jazdilo pomalšie, takže výkon stačil. Predbiehanie si však vyžadovalo prípravu.

Spotreba na trase z Bratislavy do Ksamilu dosiahla 7,4 l benzínu na 100 km.

Negatíva Citroënu C3 Aircross z cesty Albánsko autom

Cestopis pomenúva aj konkrétne výhrady k autu. Pri elektricky ovládaných oknách chýbal automatický dojazd smerom hore, aspoň na strane vodiča.

Druhou výhradou boli chýbajúce výduchy ventilácie dozadu. Vzadu vzduch stál a posádka to riešila vyššími otáčkami ventilátora. Vpredu však potom bolo hlučnejšie a veterno, takže zadné výduchy by sa podľa hodnotenia jednoznačne hodili.

Celkové zhodnotenie auta vyznieva pozitívne. Ak niekto vyslovene netrvá na pohone 4×4, C3 Aircross sa podľa videa ukazuje ako veľmi solídny konkurent pre Daciu Duster.

Sarandë a albánska riviéra

Sarandë je vstupnou bránou do albánskej riviéry. Mesto sa chváli približne 300 slnečnými dňami do roka a letnými teplotami okolo 26 až 31 °C. Video však ukazuje aj kontrast: more bolo počas návštevy citeľne studené.

Mesto pôsobí ako betónová džungľa s rozostavanými budovami, hotelmi a bytovkami. Zároveň však žije: bary, diskotéky a nočný život fungujú naplno. Pre tých, ktorí hľadajú pokojnejšiu dovolenku, bude vhodnejšie hľadať menšie lokality alebo sa poradiť v turistických kanceláriách.

Cesta po albánskej riviére smerom na sever patrí medzi tie, ktoré možno odporučiť bez veľkých výhrad. Je dostatočne široká, kvalitná a ponúka pekné výhľady na more. Popri trase sa objavujú menšie pláže a letoviská, ktoré sú prázdnejšie než Ksamil a Sarandë.

Drač: pieskové pláže, vyššie ceny a rímsky amfiteáter

Drač prináša iný typ prímorskej dovolenky než juh Albánska. Namiesto kamienkov známych z Chorvátska ponúka kilometre pieskových pláží. Voda je dlho plytká, takže môže byť vhodná aj pre rodiny s deťmi.

Atmosféra mesta je jednoduchšia, ľudovejšia a niekomu môže pripomínať retro dovolenku alebo Bulharsko. Paradoxom však je, že ceny ubytovania a jedla vychádzali približne o 30 % vyššie než na juhu. Ak niekto od Albánska očakáva najmä výborný pomer ceny a výkonu, Drač podľa videa nemusí byť ideálnou voľbou.

Drač je druhé najväčšie mesto Albánska, má viac než 200 000 obyvateľov a patrí medzi významné prístavy na Balkáne. Časť starého mesta bola zničená počas prvej svetovej vojny, no zachoval sa veľký rímsky amfiteáter, ktorý sa označuje za najväčší na Balkáne a mal pojať približne 20 000 ľudí.

Zhrnutie cestopisu Albánsko autom

Albánsko v video cestopise Albánsko autom s Citroën C3 Aircross pôsobí ako krajina kontrastov. Sever ponúka horské cesty, Theth, prírodné jazierka a šotolinové dobrodružstvo. Tirana prináša chaos v premávke, kaviarne, modernú výstavbu aj tvrdú stopu komunistickej minulosti. Juh ukazuje tyrkysové more, Ksamil, Sarandë a albánsku riviéru, zatiaľ čo Drač pôsobí ľudovejšie, rušnejšie a cenovo menej výhodne.

Citroën C3 Aircross 1.2 Turbo tu nefiguruje ako klasicky testované auto, ale ako reálny cestovný nástroj. S plným zaťažením zvládol diaľnice, horské serpentíny, šotolinu, kamenisté stúpania aj pobrežné presuny. Najviac pomohla svetlá výška, tuhá karoséria, použiteľný priestor a rozumné naladenie prevodovky. Slabšie miesta sa ukázali najmä v absencii výduchov ventilácie vzadu a v drobnostiach výbavy.

Záverečné hodnotenie výpravy Albánsko autom s Citroën C3 Aircross vyznieva pre Albánsko pozitívne. Krajina zostáva do istej miery divoká, no práve to je súčasť jej príťažlivosti. Najsilnejší dojem zanechali horské oblasti okolo Thethu a Mount Tomor, prírodné bazény, priateľskí ľudia a kombinácia miest, ciest a mora, ktorá z Albánska robí výrazne odlišnú motoristickú destináciu od klasických dovolenkových trás.