STK starých áut: pravda o pravidlách a výnimkách

Pravidlá STK pre staré autá a historické vozidlá

Staré autá vraj postupne nemajú šancu prejsť technickou kontrolou, limity sa im majú sprísňovať a veterány vytláčať z ciest. Realita je však zložitejšia a kľúčový je rozdiel medzi historickým vozidlom a starým autom na bežných evidenčných číslach. Aktuálne pravidlá poznajú niektoré tolerancie, no majitelia a zástupcovia veteránskej komunity žiadajú citlivejší prístup k historickým konštrukciám.

Základný rozdiel je medzi vozidlom so štatútom historického vozidla a starším autom, ktoré zostáva evidované na bežných bielych tabuľkách s evidenčným číslom. Aj auto, ktoré by vekom teoreticky spĺňalo podmienku veterána, môže byť naďalej používané v bežnej premávke bez historického statusu.

Staršie vozidlo na bielych značkách podlieha pravidelnej technickej kontrole každé dva roky. Historické vozidlo naopak neabsolvuje pravidelnú kontrolu, ale zvláštnu kontrolu potrebnú pre atestáciu. Pri oboch režimoch má význam vek auta, jeho pôvodná konštrukcia a technické riešenia z obdobia výroby.

V prípade starších áut metodika ráta aj s odlišnými konštrukciami. Príkladom sú brzdy ovládané lanovodmi, pri ktorých sa má prihliadať na charakter konkrétneho vozidla.

Staré auto na bielych značkách nemá automatické úľavy

Tridsaťročné auto na bežných bielych značkách nemá pre vek automatickú výnimku z technickej, brzdovej ani emisnej kontroly. Vozidlá vyrobené pred rokom 1989 majú vyššiu toleranciu kolísania brzdných síl, pri autách pred rokom 1972 s bubnovými brzdami je ešte vyššia. Pri vozidlách vyrobených pred rokom 1960 sa odporúča jazdná skúška bŕzd, aby valcová skúšobňa zbytočne nenamáhala historickú konštrukciu.

Emisná kontrola starých vozidiel

Vozidlá vyrobené do roku 1971, respektíve do roku 1972, emisnej kontrole nepodliehajú. Rozhoduje rok výroby konkrétneho auta, nie obdobie výroby modelu. Dva rovnaké modely tak môžu mať odlišné povinnosti: kus z roku 1968 kontrolu absolvovať nemusí, vozidlo z roku 1972 alebo 1973 už áno.

Mýtus o sprísňovaní limitov pre už schválené autá

Už schválenému a evidovanému starému autu nemožno spätne sprísniť technické či emisné limity len preto, že sa pravidlá zmenili pre novšie vozidlá. Posudzovanie má zohľadňovať rok výroby, dobové podmienky a konštrukciu vozidla.

Zadná hmlovka a dobové osvetlenie

Zadné hmlové svetlo bolo v 80. rokoch stanovené ako povinné dovybavenie áut na bielych značkách. Veteránisti ho pri zriedkavo používaných historických vozidlách považujú za málo praktické. Pri funkčnom acetylénovom osvetlení navrhujú rešpektovať dobový stav bez nútenej montáže moderných svetiel či denného svietenia. Technik pri bielych značkách zapisuje a fotí stav tachometra, hoci veľmi staré autá ho nemuseli mať.

Čo žiadajú veteránisti

Veteránisti upozorňujú na namáhanie starých áut pri valcových skúškach a kontrole vôlí. Presadzujú širšie využitie jazdnej skúšky bŕzd a základného technického stavu. Veterán je vozidlo staršie ako 30 rokov v riadnom technicko-historickom stave, nepoužívané denne. Zvyčajne jazdí na výstavy či stretnutia, približne 1 000 až 1 500 kilometrov ročne.

Pripravované návrhy a inšpirácia zo Švajčiarska

TESTEK a veteránisti viac než rok a pol pripravovali návrhy postupov a úľav, ktoré majú chrániť historický charakter vozidiel pred poškodením a zároveň overiť ich bezpečnosť. Inšpiráciou je kantón Vaud vo Švajčiarsku: auto staršie ako 30 rokov môže pri nájazde do 3 000 km ročne, platnej kontrole a pôvodnom stave získať veteránsky status. Kontrola sa potom vykonáva najneskôr po šiestich rokoch.

Jazdná skúška bŕzd a meranie spomalenia

Možnosťou je jazdná skúška bŕzd s meraním spomalenia decelerometrom, pre ktorú už existuje aplikácia používaná pri technických kontrolách. Pri historických vozidlách je dôležitý aj nábeh brzdného účinku od stlačenia pedála po záber kolies. Jeho zohľadnenie môže presnejšie posúdiť účinnosť bŕzd bez nevhodného mechanického hodnotenia.